o v tejto súvislosti pre agentúru SITA uviedol predseda Zahraničného výboru Národnej rady SR Ján Figeľ, ktorý je jedným zo zástupcov SR v konvente, "tieto otázky sú kľúčové pre budúcu medzivládnu konferenciu a reformu samotnej únie, pretože zasahujú do inštitucionálneho jadra a postavenia predovšetkým Európskej rady a Európskeho parlamentu a zároveň predstavujú politiky, ktoré sú veľmi citlivé a zložité na pozadí irackej krízy".
Ako ďalej Figeľ povedal, je záujem všetkých členov konventu, aby sa harmonogram práce európskeho fóra stihol do summitu Európskej rady v gréckom Solúne na záver júna, ale "dôležitejším kritériom je kvalita a výstup v zmysle čo najširšieho konsenzu a podporujúci výsledok, ktorým by mal byť návrh ústavnej zmluvy. "Je možné, že konvent bude ešte dokončovať niektoré záležitosti aj po summite EÚ v Solúne," dodal.
Podľa Figeľa je rovnoprávne postavenie kandidátskych a členských krajín EÚ na pôde konventu "v praktickej rovine naplnené". Reagoval tak na Lisabonskú deklaráciu predsedov parlamentov pristupujúcich štátov do EÚ z konca apríla o zaručení rovnakého postavenia v rámci európskeho fóra a tiež na Medzivládnej konferencii, ktorá bude prijímať ústavnú zmluvu o Európskej únii. Podľa predsedov parlamentov ústavná zmluva má byť podpísaná iba v prípade plnej akceptácie 25 krajinami. "Formálne bude dôležité, aby nová zmluva ako výsledok medzivládnej konferencie bola prijímaná a podpisovaná až po vstupe desiatky pristupujúcich štátov do EÚ od 1. mája 2004," uviedol Figeľ a dodal, že ide o politickú otázku, na ktorú majú krajiny únie rozdielne názory, ale "väčšinovo je v súlade s našim". "Preto si myslím, že je šanca, aby prevládol, a tak je to aj správne."
