nej tajomníčky Severoatlantickej aliancie (NATO). "Zdá sa, že patrí medzi najperspektívnejších kandidátov," konštatoval Bondevik o šanciach Devoldovej na prevzatie postu po Georgeovi Robertsonovi, ktorému funkčné obdobie vyprší koncom tohto roka.
Podľa viacerých diplomatov z bruselskej centrály NATO sú dvoma hlavnými kandidátmi na post šéfa aliancie 41-ročná proamericky orientovaná Devoldová a portugalský komisár Európskej únie pre rezort spravodlivosti a vnútra António Vitorino. V priebehu roka by sa podľa nich mohli objaviť aj ďalší vážni kandidáti, pričom nemožno vylúčiť, že sa pri voľbe nového generálneho tajomníka aliancie opäť oživia spory ohľadom riešenia krízy v Iraku.
Bondevik sa stretne s britským premiérom Tonym Blairom vo štvrtok v Londýne, s americkým prezidentom Georgeom Bushom v piatok vo Washingtone a s francúzskym prezidentom Jacquom Chiracom v pondelok v Paríži, aby so všetkými rokoval o rekonštrukcii Iraku. Podľa jeho slov sa však bude hovoriť aj o budúcom generálnom tajomníkovi NATO. "Bude len prirodzené, ak sa bude hovoriť aj o tejto otázke," povedal nórsky premiér pre agentúru Reuters.
Ministerka Devoldová sa ku svojej možnej kandidatúre na post šéfky NATO zatiaľ odmieta vyjadriť a tvrdí, že je so svojou súčasnou prácou spokojná. Faktom však podľa nemenovaného diplomata aliancie je, že Devoldová ani nemôže konať inak. "Je to dvojsečný meč. Príliš okatá kampaň môže zmariť nádeje na víťazstvo, ale ostatné hlavné mestá (členských krajín NATO) potrebujú vedieť, kto sú kandidáti," povedal.
Potenciálnou nevýhodou Devoldovej je fakt, že Nórsko nie je členskou krajinou Európskej únie. Štáty únie ako Francúzsko a Nemecko, ktoré boli proti vojne v Iraku, by mohli dať prednosť kandidátovi z Európskej únie, napríklad spomínanému Vitorinovi, aby zabezpečili podporu pre Európsku obrannú a bezpečnostnú politiku. V takej situácii by im zrejme neprekážalo ani to, že Portugalsko vojnu v Iraku podporilo.
