Moskva 13. mája (TASR) Čelní predstavitelia Ruska a NATO ocenili dnes spoluprácu medzi Moskvou a alianciou. Stalo sa tak v rámci prvého stretnutia novovytvorenej Rady NATO-Rusko v ruskom hlavnom meste Moskve.
"Dosiahli sme dôležité praktické výsledky," uviedol generálny tajomník Severoatlantickej aliancie George Robertson v úvodnom prejave na zasadaní rady. "Členovia NATO mali prospech zo skúseností našich ruských kolegov."
Napriek tomu, že kooperáciu pozitívne zhodnotila aj ruská strana, Moskva nezabudla pripomenúť svoje trvalé obavy z rozmiestnenia síl NATO v nových členských krajinách, vrátane bývalých sovietskych republík. Ako prízvukovala, táto záležitosť by mohla poškodiť úsilie o kontrolu zbrojenia.
Rusko kritizovalo členské krajiny NATO, že nedokázali ratifikovať novelizovanú Dohodu o konvenčných silách v Európe (CFE). Zmluva limituje počty bojových lietadiel, tankov a ďalších ťažkých nenukleárnych zbrojných systémov na kontinente.
Rozpad Sovietskeho zväzu a Juhoslávie a následné vzplanutie regionálnych konfliktov si vynútilo navrhnúť doplnenú verziu dohody z roku 1990. Upravená zmluva bola podpísaná v tureckom Istanbule v novembri 1999. Moskva tiež nalieha, aby nové členské krajiny aliancie pristúpili k CFE, aby sa tak zabránilo budovaniu vojenských síl pri ruských hraniciach.
Napriek všetkému bola nálada na zasadaní rady v prevažnej miere pozitívna. Ruský minister zahraničných vecí Igor Ivanov uviedol, že stretnutie je dôkazom "spoločnej pripravenosti pracovať v prospech bezpečnosti v euroatlantickom regióne". "Vzťahy medzi Ruskom a NATO sa stávajú jedným z pilierov systému medzinárodnej bezpečnosti," dodal.
Minister obrany Ruska Sergej Ivanov doplnil, že kooperácia NATO a Ruska v oblasti raketovej obrany a nešírenia zbraní hromadného ničenia sa zintenzívňuje. Ako pokračoval, prísľub NATO pomôcť Rusku zlikvidovať zásoby protipechotných mín otvorilo novú perspektívu pre spoločnú prácu.
NATO a Rusko vytvorili spoločnú radu v máji minulého roka. Orgán prijíma rozhodnutia ohľadom boja proti terorizmu, nešírenia jadrových, biologických a chemických zbraní, raketovej obrany, mierových síl, záchranných akcií na mori a ďalších záležitostí.
Tieto úzke kontakty pomohli zmierniť obavy Ruska z plánov aliancie na rozšírenie, ktoré predtým vyvolávali búrlivé protesty Kremľa. Na jeseň minulého roka NATO pozvalo do svojich radov sedem nových členov, medzi ktorými sú tri exsovietske pobaltské republiky. Moskva najnovšie vyhlasuje, že rozšírenie aliancie nepovažuje za potrebné, avšak ostrejšej kritiky sa zdržiava.
