ejního do Iránu a vyhlásenie islamskej republiky pred viac ako 20 rokmi. Denník dodáva, že ajatolláh Hakím nie je Chomejní, pretože v Iraku nemá rovnaký náboženský status. Uvedomuje si svoju situáciu a pri príchode mal v aktovke pre každého niečo, píše Die Tageszeitung.
Na jednej strane hovoril o nie príliš jasne definovanom islamskom štáte, no na druhej strane odsúdil náboženský extrémizmus. Washington podozrieva šíitské vedenie skôr kvôli jeho postoju k okupačným mocnostiam ako kvôli myšlienkam na islamský štát, uvádza denník a zároveň poznamenáva, že Iračania si želajú nezávislú vládu, ktorú by si sami vybrali. Ajatolláh tak hovorí v duchu všeobecného konsenzu, s ktorým bude musieť Washington v budúcnosti počítať. Či už s Hakímom, alebo bez neho, uzatvára Die Tageszeitung.
Madridský denník El Mundo zverejňuje výsledky prieskumov verejnej mienky v 40 krajinách, ktoré ukazujú na všeobecne odmietavý postoj k americkej politike v Iraku. "Svet nie je bezpečným miestom, preventívny útok sa nepodarilo ospravedlniť a vojna nepomohla ani obrazu Spojených štátov vo svete. V Európe si 63 % Španielov, 72 % Nemcov a 82 % Francúzov myslí, že svet je teraz nebezpečnejší. Zdá sa, že stále nerozumie tomu, prečo došlo k vojne a prečo americký prezident Bush vylučuje OSN z povojnovej obnovy Iraku," dodáva El Mundo.
