štúdie, ktorú Detský fond OSN (UNICEF) uskutočnil v 29 členských krajinách Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).
V rokoch 1991 až 1995, tj. v posledom päťročnom období, ktorého údaje sú k dispozícii, najmenej detí pri nehodách zomrelo vo Švédsku, Británii, Taliansku a Holandsku. Vo Švédsku pripadlo na 100.000 detí 5,2 smrteľných obetí. V najbohatších krajinách sú nehody s asi 40 percentami najčastejšou príčinou úmrtí v uvedenej vekovej kategórii. U chlapcov je riziko o 70 percent vyššie ako u dievčat.
Napriek tomu, že situácia sa v ostatných rokoch zlepšila - v 70. rokoch bola úmrtnosť raz taká vysoká ako v rokoch 90. - stále existujú veľké rozdiely medzi jednotlivými krajinami.
V priemere 41 percent všetkých úrazov so smrteľnými následkami sa stane v doprave, aj keď väčšina postihnutých detí, ktoré zomreli na cestách, nesedela v aute, ale išla po ceste alebo na bicykli. Pätnásť percent z detí, ktoré zomierajú v dôsledku nehody, sa utopí a sedem zahynie pri požiaroch, uvádza sa v správe UNICEF.
V štatistike dopravnej nehodovosti sa situácia v niektorých krajinách dokonca zhoršila. Napríklad vo Švédsku v rokoch 1998 a 1999 zaznamenali nárast 7,3 percenta úmrtí detí.
Predmetom výskumu boli aj krajiny uchádzajúce sa o vstup do Európskej únie (EÚ), ktoré skončili za krajinami únie - s výnimkou Portugalska, kde pri úrazoch zahynie ročne 17,8 zo 100.000 detí. Na Slovensku, Slovinsku, v Maďarsku, Česku a Poľsku je situácia o niečo lepšia. V rámci EÚ je na tom popri Portugalsku najhoršie Rakúsko s 9,3 úmrtiami na 100.000 detí ročne.
V globálnom pohľade sú na tom vyspelé krajiny oveľa lepšie, ako krajiny tretieho sveta. V celosvetovom meradle na následky nehôd každoročne zomrie asi milión detí - z toho 98 percent v rozvojových krajinách.
Len pri dopravných nehodách zahynie v chudobných krajinách ročne asi 240.000 detí. Pre ilustráciu: v prepočte na deň sa to rovná nehodám dvoch plne obsadených Boeingov 747, uvádza sa v správe UNICEF.
