y v dnešných voľbách nezvíťazil Ariel Šaron, kandidát pravicového Likudu.
Podľa Guardianu izraelskí voliči zabúdajú, čo všetko sa podarilo dosiahnuť súčasnému premiérovi Ehudovi Barakovi. Izrael žije v amnézii, ktorá jeho občanom nedovoľuje, aby si uvedomili, kde robia chybu.
Čo teda poškodilo povesť Ehuda Baraka v očiach tých, ktorí v prieskumoch verejnej mienky dali viac hlasov pravicovému Arielovi Šaronovi? Predovšetkým štyri mesiace trvajúce násilie a tri stovky mŕtvych, väčšinou Palestínčanov, a to aj napriek tomu, že práve Šaronova návšteva na Chrámovej hore v Jeruzaleme spustila vlnu násilia.
Bývalý premiér za stranu Likud Benjamin Netanjahu verí, že Izraelčania dnes Barakovi "spočítajú" strach posledných mesiacov. Podľa Independentu si optimisti môžu veľa sľubovať od novej americkej vlády prezidenta Georgea Busha mladšieho, ale zároveň pripomína, že by sa mali poučiť z početných summitov a uvedomiť si, že trvalé riešenie nezávisí od Washingtonu, ale od ochoty Izraela a Palestínčanov uzavrieť a dodržiavať mier.
S týmto názorom však nesúhlasia Financial Times, podľa ktorých treba zabrániť zhoršeniu krízy na Blízkom východe a jedine USA majú v Izraeli dostatočnú váhu na to, aby dokázali Ariela Šarona skrotiť.
Dnes sa teda ukáže, či sa prieskumy potvrdia a či Barak skutočne stratil dôveru jednotlivých skupín izraelskej veľmi rozdielnej voličskej základne. Arabskí voliči celkom určite zrealizujú svoju hrozbu a voľby budú bojkotovať. Veľká komunita imigrantov z bývalého Sovietskeho zväzu vo väčšine predchádzajúcich volieb podporila nového kandidáta.
Ak sa však podľa Financial Times potvrdia doterajšie prieskumy, bude to pozoruhodný zvrat situácie pre jednu z najkontroverznejších izraelských postáv - Ariela Šarona, ktorý svoju vojenskú kariéru strávil bojovaním s Palestínčanmi a Arabmi, a ktorý sa počas svojej politickej kariéry snažil rehabilitovať.
Šaron je v arabskom svete považovaný za človeka zodpovedného za masaker, ktorý v palestínskych utečeneckých táboroch Sabra a Šatila spáchali Izraelčania počas invázie v Libanonu v roku 1982.
Tie arabské krajiny, ktoré s Izraelom uzavreli mierové dohody, sa obávajú Šaronovej tvrdej línie, ktorá by mohla ďalej ohroziť krehký mierový proces. Objavili sa však aj názory, že medzi izraelskými lídrami vraj nie je žiadny rozdiel - ani jeden z nich nepristúpil na arabské požiadavky vrátenia okupovaných území.
