m, že jeho jadrový program má výlučne mierový charakter a jeho cieľom je pokrytie prudko rastúceho dopytu po elektrickej energii. Lenže pre mnohých Iráncov, dokonca aj pre tých, ktorí sú zarytými odporcami systému klerickej vlády, ktorý v krajine funguje od islamskej revolúcie v roku 1979, je snaha získať jadrové zbrane legitímnou požiadavkou národnej bezpečnosti.
"Dúfam, že pracujú na výrobe jadrových zbraní," uviedol pre agentúru Reuters iránsky podnikateľ Ali, ktorý 18 rokov študoval a žil v Spojených štátoch. "Len sa pozrite na našich susedov. Izrael ich (jadrové zbrane) vlastní, má ich tiež Rusko, India a Pakistan. Dokonca aj Saddám Husajn sa pokúšal ich získať. Nuž prečo by sa o to isté nemal usilovať Irán? Boli by sme blázni, keby sme tak nerobili," dodal.
Leyla, ktorá študovala vo Francúzsku a ktorá si podobne ako Ali nepriala, aby bolo zverejnené jej celé meno, súhlasila. "Posilnilo by to našu pozíciu za rokovacím stolom. Ľudia vás počúvajú, keď máte jadrové zbrane."
Washington, ktorý sa už kvôli jadrovým zbraniam dostal do krízy so Severnou Kóreou, teraz nalieha na Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu, aby Irán ako krajinu patriacu do "osi zla" označila za porušovateľa Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT) z roku 1970. Západní diplomati sa obávajú, že Teherán je bližšie k získaniu vlastného materiálu na výrobu jadrových zbraní, než sa pôvodne myslelo. Tvrdia, že Irán môže formálne s agentúrou spolupracovať a zatiaľ tajne pokračovať vo svojich zbrojných programoch až dovtedy, keď bude pripravený vyrobiť vlastné jadrové zbrane a podobne ako Severná Kórea odstúpi od NPT.
Iránski predstavitelia zdôrazňujú, že sieť technologicky vyspelých zariadení, ktoré sa budujú po celej krajine, vrátane zariadenia na obohacovanie uránu, bude slúžiť na produkovanie 6000 MW elektrickej energie v najbližších 20 rokoch. Washington naopak argumentuje, že nákladný jadrový program je pre krajinu neekonomický, zvlášť keď Irán vlastní jedny z najväčších ropných zásob na svete.
Američanov zaujíma najmä odpoveď na otázku, prečo sa Irán usiluje vyrobiť si vlastné jadrové palivo, keď jeho jediná atómová elektráreň v juhozápadnom prístavnom meste Bušehr bude používať palivové tyče dovezené z Ruska a plne funkčná bude až na budúci rok.
