SME

Sudetonemecký landsmanšaft označuje výroky V. Špidlu za "hlasitú facku"

Mníchov/Viedeň 9. mája (TASR) - Za "hlasitú facku" komisárovi Európskej únie (EÚ) pre jej rozšírenie Günterovi Verheugenovi označil Sudetonemecký landsmanšaft ...

Mníchov/Viedeň 9. mája (TASR) - Za "hlasitú facku" komisárovi Európskej únie (EÚ) pre jej rozšírenie Günterovi Verheugenovi označil Sudetonemecký landsmanšaft (SL) najnovší výrok českého premiéra Vladimira Špidlu, ktorý v utorok vo Frankfurte nad Mohanom povedal, že Benešove dekréty sú a zostanú v platnosti.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Predseda českej vlády pripravil tak podľa názoru SL blamáž pre všetkých tých v EÚ, "ktorí si nechali nahovoriť, že tieto rasistické akty nespravodlivosti voči miliónom nevinných, ktoré sa posmievajú európskemu právnemu poriadku a hodnotovému rebríčku, sú už neplatné." Povedal to najvyšší predstaviteľ Sudetonemeckého landsmanšaftu Bernd Posselt, ktorý je poslancom Európskeho parlamentu (EP) za Kresťanskosociálnu úniu (CSU).

SkryťVypnúť reklamu

Posselt vyzval dnes nemeckú a rakúsku vládu, ako aj Európsku komisiu, aby ešte pred vstupom ČR do EÚ v roku 2004 pôsobili na Prahu s cieľom dosiahnuť formálne zrušenie dekrétov a tzv. zákona o beztrestnosti v prípade vrážd a majetkových trestných činov na príslušníkoch nemeckej a maďarskej menšiny v bývalom Československu po II. svetovej vojne.

Sudetonemecký landsmanšaft (SLÖ) v Rakúsku iba pred niekoľkými dňami obvinil Európsky parlament z uplatňovania dvojakého metra, keď na jednej strane nepripúšťa prijatie Turecka do EÚ bez uznania genocídy na Arménoch a na strane druhej nepožaduje čosi podobné v prípade Českej republiky v súvislosti so zločinmi spáchanými na sudetských Nemcoch.

Najvyšší predstaviteľ SLÖ Gerhard Zeihsel adresoval rakúskym poslancom EP, ktorí 9. apríla hlasovali za prijatie ČR do EÚ bez toho, aby trvali na predchádzajúcom jasnom odmietnutí genocídy na sudetských Nemcoch, otázku, ako by chceli v tejto nevyriešenej problematike postupovať ďalej. Súčasne pripomenul, že všetky politické strany českého parlamentu sa 24. apríla 2002 prihlásili k Benešovým dekrétom, ktoré viedli podľa jeho názoru v období rokov 1945-1946 ku genocíde, konfiškácii majetku a vyhnaniu troch miliónov sudetských Nemcov z ich vlasti, bývalého Československa.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Svet

Komerčné články

  1. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná?
  2. Skupina UCED expanduje v Česku aj v strednej Európe
  3. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné
  4. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  5. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým
  6. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky?
  7. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest
  8. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta
  1. Skupina UCED expanduje v Česku aj v strednej Európe
  2. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná?
  3. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné
  4. Musí veda odpovedať na všetky naše otázky?
  5. Neuveríte, že ste v Poľsku. V tomto meste viac cítiť Škandináviu
  6. Na Južnej triede pribudne nový mestotvorný projekt
  7. Prichádzajú investičné príležitosti s víziou aj výnosom
  8. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  1. Neuveríte, že ste v Poľsku. V tomto meste viac cítiť Škandináviu 18 070
  2. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné 8 589
  3. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky? 8 161
  4. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým 4 438
  5. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná? 2 635
  6. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest 2 615
  7. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta 2 271
  8. Pozitívne myslenie nie je všetko. Skutočnú silu nájdete inde 1 864
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Istanbulský starosta Ekrem Imamoglu.

Özel na sociálnej sieti napísal, že „23. apríl nemožno zakázať".


TASR
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio hovorí s novinármi pred odletom do Saudskej Arábie.

Rezort údajne ideologicky nesúhlasí s prezidentskou administratívou.


TASR 1

Dôvodom je zrejme aj holandská podpora Ukrajiny.


TASR
Pápež František počas posledného požehnávania vo Veľkonočnú nedeľu poobede.

Väčšina svetových lídrov mala do Vatikánu doraziť v sobotu a odísť v ten istý deň.


TASR 1
SkryťZatvoriť reklamu