vo svete a v reakcii na jej snahy vyrobiť si vlastné jadrové zbrane hovorí o zmene režimu v Pchjongjangu, píše britský denník The Guardian.
Denník uvádza, že súčasný šéf Pentagónu bol nevýkonným riaditeľom európskej spoločnosti ABB so sídlom v Zürichu v čase, keď táto spoločnosť získala kontrakt v hodnote 200 miliónov amerických dolárov na poskytnutie plánov a kľúčových komponentov atómových reaktorov Pchjongjangu. Tlačový úrad Pentagónu ale tvrdí, že minister obrany si "nespomína, že by sa o kontrakte niekedy rokovalo na pôde správnej rady". Rumsfeldova hovorkyňa Victoria Clarková pre americký magazín Newsweek uviedla, že o projekte sa v správnej rade nehlasovalo. Hovorca spoločnosti ABB však pre The Guardian vo štvrtok povedal, že "členovia správnej rady boli informovaní o projekte, ktorého súčasťou bola dodávka systémov a zariadení na stavbu ľahkovodných reaktorov.
Kontrakt sa podľa denníka uzavrel v súlade s politikou uvoľňovania vtedajšieho prezidenta Billa Clintona, ktorý chcel takto Severnú Kóreu presvedčiť, aby zaujala priateľskejší postoj k Západu. Len pár mesiacov po tom, čo sa Rumsfeld ujal svojho úradu v Pentagóne, však prezident George Bush skoncoval s Clintonovou politikou vyjednávania a vyhlásil, že Severnej Kórei neverí. V januári 2002 ju spolu s Irakom a Iránom zaradil medzi krajiny tvoriace "os zla" vo svete a aby nebolo nijakých pochýb o tom, čo si Washington o Pchjongjangu myslí, Bush neskôr pre americký denník Washington Post uviedol, že sa mu severokórejský líder Kim Čong-il "hnusí", píše The Guardian.
Úspešné kampane v Afganistane a Iraku podľa denníka posilnili Rumsfeldove pozície v Bushovej administratíve a on dnes, dva roky po odchode z ABB, Severnú Kóreu považuje za "teroristický režim... stojaci na pokraji zrútenia" a za režim, ktorý nemá ďaleko od statusu šíriteľa jadrových zbraní. Počas posledných Vianoc Severnú Kóreu varoval, že Spojené štáty môžu viesť dve vojny súčasne, a keď Bagdad padol, Rumsfeld vyhlásil, že Pchjongjang by si mal "vziať vhodné ponaučenie".
Kritici tvrdého postoja Bushovej administratívy voči Severnej Kórei tvrdia, že problém nie je v tom, že Rumsfeld podporoval Clintonovu diplomaciu a kontrakt spoločnosti ABB, ale v tom, že sa "proti kontraktu nepostavil". The Guardian cituje Steva LaMontagna, analytika z washingtonského Centra pre kontrolu zbrojenia a nešírenie zbraní, podľa ktorého to možno uzavrieť tým, že ekonomické a osobné záujmy (u Rumsfelda) mali prednosť pred nešírením (jadrových) zbraní".
O mnohých členoch Bushovej administratívy sa vie, že boli proti Clintonovým plánom. Argumentovali skutočnosťou, že z ľahkovodných jadrových reaktorov, ktoré spoločnosť ABB predala Severnej Kórei, možno získať materiál vhodný na použitie v atómových zbraniach. K najväčším odporcom spomínaného kontraktu patril aj Rumsfeldov námestník Paul Wolfowitz, muž číslo dva na ministerstve zahraničných vecí Richard Armitage a republikánsky prezidentský kandidát Bob Dole, ktorému Rumsfeld ako poradca pre otázky obrany pomáhal s predvolebnou kampaňou. Nemenovaný člen správnej rady ABB pre magazín Fortune uviedol, že Rumsfeld ako zástupca spoločnosti ABB u svojich "jastrabích priateľov" loboval za to, aby sa kontrakt so Severnou Kóreou mohol uzavrieť, konštatuje The Guardian.
Clintonove plány sa zakladali na fakte, že z ľahkovodných jadrových reaktorov možno materiál na výrobu atómových zbraní získať oveľa ťažšie, ako z ťažkovodných reaktorov, ktoré produkujú vhodné plutónium. Severná Kórea sa mala zaviazať, že za poskytnutie nových reaktorov a ropy sa vzdá svojich starších ťažkovodných reaktorov a umožní prístup zahraničných inšpektorov do svojich jadrových zariadení. Ľahkovodné reaktory však, podľa nemenovaného experta, síce získavanie materiálu na výrobu zbraní výrazne sťažujú, ale nečinia ho nemožným. Reaktory, ktoré Severnej Kórei predala spoločnosť ABB, takisto produkujú plutónium, to však musí byť pred použitím v atómových bombách upravené. Napriek tomu jeden americký kongresman a známy kritik severokórejského režimu neváha tvrdiť, že spomínané reaktory sú "továrňou na výrobu jadrových bômb," píše The Guardian.
