Dlhoročného skvelého hokejového reprezentanta a neskoršieho úspešného manažéra Dušana Pašeka sme vídali v médiách so širokým úsmevom na tvári, zdanlivo nemal na samovraždu nijaký dôvod. Bol úspešný, bohatý a známy. Československo reprezentoval v ľadovom hokeji až stoosemkrát, v roku 1985 sa dokonca stal majstrom sveta. V roku 1998 bol manažérom hokejového tímu na olympiáde v Nagane. Vtedajší hovorca Slovenského zväzu ľadového hokeja Štefan Nižňanský označil za príčinu údajnej Pašekovej samovraždy práve neúspech slovenskej reprezentácie v Nagane, tlak médií a verejnosti. Začalo sa však hovoriť o jeho ťažko skrotiteľnej hráčskej vášni, v kasínach vraj prehrával státisíce. To ale nikdy nikto nepotvrdil! Pašek sa pravidelne umiestňoval na najvyšších priečkach v súťaži o manažéra roka. Slovensko dnes prežíva malú hokejovú extázu, manželke ĽUBE PAŠEKOVEJ sa k mužovej tragédii vracia ťažko. Rozhovor, ktorý poskytla denníku SME, je posledným rozhovorom na túto tému a v budúcnosti sa k nej už nechce vracať.
Všimli ste si na manželovi zmenené správanie v období niekoľkých mesiacov pred smrťou?
„Dušan bol pracovne vyťažený stále, ale vždy si našiel čas na rodinu, alebo koníčky. Trochu sa zmenil potom, ako sa stal prezidentom zväzu ľadového hokeja. Viem, že výsledok v Nagane ho zlomil, ale Dušan nebol človek, ktorého položí jeden neúspech. A už vôbec nie je pravda, že by mal problémy s kasínom, to určite vylučujem!“
Ako si spomínate na ten osudný deň?
„Nikdy sa nestalo, aby neprišiel domov, alebo aspoň nedal o sebe vedieť. So synom sme boli v nemocnici, Dušan bol trochu prechladnutý, tak si šiel domov ľahnúť. Na druhý deň sme mali ísť na ples podnikateľov. Ja som odniesla malého na varovanie, Dušan si šiel ešte niečo vybaviť do kancelárie s tým, že o pol druhej sa stretneme. Bola som práve u kaderníka, keď mi zavolal, že s obedom sa nemusím ponáhľať, vraj sa už najedol. Bolo to štrnásteho marca a chcel mať v poriadku daňové priznanie, tak si v ten deň dohodol stretnutie s daňovou poradkyňou. Povedal jej, aby sa uňho zastavila v kancelárii, vraj to bude mať pripravené. Ona tam prišla, ale dnu sa už nedostala.“
V oficiálnej správe sa hovorí, že spáchal samovraždu.
„Neverím tomu! Človek, ktorý by chcel spáchať samovraždu, by si nedohadoval schôdzky. Daňovej poradkyni napríklad povedal, že dvere jeho kancelárie budú otvorené, a bolo zamknuté. Na telefón sa mu už nedalo dovolať. Zvláštne je aj to, že prípad uzavreli ako samovraždu a pritom to vôbec nevyšetrovali.“
Nevšimli ste si, že by naňho niekto vyvíjal nátlak?
„Nemôžem to vylúčiť. Napríklad si spomínam, že po neúspechu v Nagane bol pozvaný do televíznej diskusie. Dušan bol vždy zhovorčivý, nemal s tým problémy. No v tej diskusii bol veľmi mĺkvy a bolo na ňom vidieť, že nie je vo svojej koži.“
Nemal dlhy?
„Ak by nejaké mal, zo svojho príjmu by ich zaplatil. Po smrti sa robila daňová kontrola za posledné roky a ak by nesedela jediná koruna, zistili by to. Určite dlhy nemal.“
Máte sedemročného syna, isto vám už kladie nepríjemné otázky. Čo mu hovoríte, keď sa pýta na otca?
„Toto je fakt ťažká otázka. Syn mi kladie hrozne veľa otázok a ja niekedy neviem, či mám klamať, alebo čo. Stále sa ma pýta ako a prečo. Zatiaľ to len odkladám, vravím mu, že až bude starší, tak mu to vysvetlím.“
Ide syn v otcových šľapajach?
„Jasné, v Dušanovi má veľký vzor. Hráva hokej aj tenis, od septembra pôjde do školy, takže uvidím, čo z neho bude. Ale tvrdohlavý je rovnako ako jeho otec.“
