Moskva 31. júla (TASR) Nikde inde v Rusku nežije tak mnoho rôznych národov pokope ako na severe Kaukazu. Vojenské ťaženie ruských jednotiek proti odštiepeneckej Čečenskej republike spravilo z regiónu, ktorý pred 200 rokmi po prvý raz dobyla cárska ríša, znova sud s pušným prachom.
Etnická zmes tvorená štyrmi miliónmi ľudí sa označuje tiež ako "úľ národov", či "hora jazykov". Medzi severokaukazské národy patria Kabardínci, Balkarci, Adygejci, Karačajovia, Čerkesi, Čečenci, Inguši, Severoosetínci, Dagestanci. Predovšetkým v Dagestane žijú ďalšie malé národy, ktoré síce majú len niekoľko tisíc príslušníkov, no zachovávajú si vlastný jazyk. Väčšina obyvateľov Kaukazu sú moslimovia.
Po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 znova prepukli dlhé desaťročia potláčané konflikty medzi Rusmi a Kaukazcami, ako aj medzi jednotlivými tamojšími národmi. Sovietsky diktátor Josif Vissarionovič Stalin vytýčil hranice krížom cez sídelné teritóriá jednotlivých národov a oddelil spríbuznené skupiny. Práve teritoriálne spory sú na príčine, že Kaukaz sa stal začiatkom 90. rokov uplynulého storočia ohniskom nepokojov.
