Londýn 2. mája (TASR) - Nenápadný atentátnik viedol nenápadný anglický život v nenápadnom dome, a aj napriek tomu sa nechal naverbovať na teroristický čin, konštatuje dnes britský denník Independent v súvislosti s britským občanom, ktorý v izraelskom Tel Avive spáchal samovražedný atentát.
Pre britské úrady je najatie dvoch mladých mužov z Británie na samovražedné atentáty veľkým varovaním. Takéto niečo sa prvýkrát objavilo pred desiatimi rokmi, keď sa Británia stala rajom pre islamských radikálov, píšu Times. Britská moslimská komunita môžem mať teraz obavy z toho, že väčšinová spoločnosť bude automaticky spájať islam s terorizmom, pokračujú Times. Denník sa domnieva, že ako britskí politici, tak predstavitelia islamskej komunity a spoločnosť ako celok si budú musieť položiť otázku, prečo sú mladí britskí moslimovia tak málo odolní "hlaholu poľníc extrémistov a militantov". "Prečo venujú toľko času problémom Palestíny, Kašmíru, Čečenska a Afganistanu, namiesto toho, aby sa angažovali doma a vynikli v britskej spoločnosti? A napokon, prečo sa deti britských moslimov v porovnaní s deťmi imigrantov z Indie, Karibiku a Afriky tak ťažko integrujú do britskej spoločnosti?", pýtajú sa Times.
Socializácia a nadväzovanie kontaktov nie sú pre mladých moslimov jednoduché. Ženy veľmi nevychádzajú z domu, muži sa nezdružujú v krčmách. Mladí moslimovia nemajú veľa príležitostí, aby sa spriatelili s vrstovníkmi. Niektorí sa schádzajú len v mešitách, kde počúvajú akurát o džiháde, dodávajú Times. Podobne argumentuje aj Philip Johnston v Daily Telegraphe, ktorý navyše vymenováva, koľko známych novodobých teroristov vyrastalo, študovalo alebo žilo v Británii. Je medzi nimi napríklad muž, ktorý bol nedávno odsúdený za únos a vraždu amerického novinára Daniela Pearla v Pakistane. Študoval na prestížnej London School of Economics. Podľa Johnstona už nestačí, aby moslimská komunita v Británii po každom ďalšom teroristickom útoku len tradične oznámila, že teroristi tvoria medzi moslimami menšinu.
"Británia je tolerantná a pyšná na to, že necháva ľuďom slobodu prejavu, bez ohľadu na ich názor. Ale zároveň musia tí, ktorí okolo seba vidia fanatizmus, považovať za svoju povinnosť proti nemu bojovať, a nie ho len slovne odsúdiť," dodáva Johnston.