New York 2. mája (TASR) - Zatiaľ čo pozornosť verejnosti je sústredená najmä na spravodajstvo o vojnách v Iraku a Afganistane, nezávislé médiá sa stali terčom tvrdých vládnych zásahov na Kube, vo Vietname, na Ukrajine i v Ruskej federácii.
Vyplýva to zo správy, ktorú zverejnil Výbor na ochranu novinárov (CPJ) so sídlom v New Yorku pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače. Ten si svet pripomenie v sobotu 3. mája.
V správe CPJ konštatuje, že momentálne najhoršou krajinou pre novinárov krajinou je Irak. Táto krajina obsadila v hodnotení CPJ prvú priečku zoznamu "miest, kde je najhoršie byť novinárom". Na ňou nasleduje Afganistan, Čečensko, západný breh Jordánu a Gaza, Eritrea, Togo, Kolumbia a Bielorusko.
"Mnohí novinári, ktorí robili z týchto miest spravodajstvo, priniesli konečnú obeť, ďalší si odpykávajú dlhoročné tresty vo väzení," uviedol úradujúci riaditeľ CPJ Joel Simon.
"Ich kolegovia však vytrvávajú, čeliac tvrdým zákrokom vlády, prísnym zákonom o tlači a neselektívnym prestrelkám, aby nám priniesli správy," dodal.
Najväčšími porušovateľmi slobody tlače na svete sú podľa CPJ komunistické vlády na Kube a vo Vietname. CPJ napomenul kubánskeho prezidenta Fidela Castra za marcový "brutálny zásah" proti disidentom, ktorý skončil bezprecedentným uväznením 28 novinárov. Všetci dostali dlhoročné tresty odňatia slobody, niektorí až vo výške 27 rokov.
"Nezávislí novinári vo Vietname, ktorí sa odvážili kritizovať vládnucu komunistickú stranu v tlači alebo na internete, boli zastrašovaní, podrobení prísnemu sledovaniu alebo uväznení," uvádza sa v správe CPJ, ktorá vyšla na jeho oficiálnej internetovej stránke http://www.cpj.org.
Irak je podľa CPJ najhoršou krajinou pre novinárov, pretože počas nedávnej americko-spojeneckej vojny proti režimu Saddáma Husajna tu zahynulo 13 novinárov.
Zatiaľ čo štyria z nich prišli o život pri nehodách alebo v dôsledku choroby, zvyšných deväť bolo zabitých v dôsledku streľby irackej či americkej strany, samovražedných atentátov alebo pri výbuchu nášľapných mín.
Nezávislá štúdia newyorského domu Freedom House odhalila, že veľké nedostatky v oblasti slobody tlače malo v roku 2002 okrem iných Rusko, Ukrajina a Venezuela.
Tento stav bol spôsobený "čiastočne politickými a ozbrojenými konfliktami a narastajúcimi reštrikciami vlády voči nezávislým médiám", vysvetľuje Freedom House.
Prieskum tejto organizácie posudzoval slobodu médií v 193 krajinách sveta a hodnotil ju na trojstupňovej škále atribútmi "slobodná", "čiastočne slobodná" a "neslobodná". Medzi skúmanými krajinami boli ak Izraelom spravované územia a územia pod palestínskou správou.
Podrobné zistenia a výsledky štúdie možno nájsť na internetovej stránke http://www.freedomhouse.org. Spomedzi nich vyberáme nasledovné závery:
- za "slobodné" krajiny, v ktorých nepozorovať významné obmedzenia voči médiám, bolo označených 78 krajín, teda 41 percent z celkového počtu skúmaných štátov; v celosvetovom meradle tvoria 20 percent;
- do kategórie "čiastočne slobodné", kde existujú isté reštrikcie voči médiám, bolo zaradených 47 krajín, teda 24 percent spomedzi 193 skúmaných štátov; v celosvetovom meradle tvoria 38 percent;
- 68 krajín, teda 35 percent spomedzi sledovaných a 42 percent v celosvetovom meradle, je podľa Freedom House "neslobodných"; v týchto krajinách sú médiá pod kontrolou štátu, vlády, politickej strany, alebo je v nich sloboda tlače potlačovaná ďalšími prekážkami.
Podľa výkonnej riaditeľky Freedom House Jennifer Windsorovej sloboda tlače a médií v roku 2002 významne klesla. Jednou z obáv tohto fenoménu je skutočnosť, že "niektoré krajiny, ktoré sú menovite demokratické, nemajú príliš živé nezávislé médiá v dôsledku výrazných zásahov vlády".
