o summite dohodli okrem iného aj na vytvorení multinárodného veliteľského a plánovacieho strediska pre budúce európske vojenské operácie, do ktorých sa nebude zapájať Severoatlantická aliancia (NATO). Týmto spôsobom chcú vytvoriť jadro užšej európskej obrannej integrácie mimo aliancie - niečo, s čím Británia podľa Blaira nesúhlasí a preto ho ani na summit nepozvali.
"Skutočný dôvod včerajšieho stretnutia bol ten, že tieto krajiny neboli spokojné s našou iniciatívou smerujúcou k prepojeniu európskej obrany s NATO," vyhlásil Blair na pôde britského parlamentu. "Práve preto mali pocit, že musia urobiť to, čo urobili včera. Práve preto sa nezdalo byť vhodné, aby sme tam boli," dodal.
Francúzsko a Veľká Británia ako hlavné vojenské veľmoci Európskej únie (EÚ) sú v podstate zajedno v otázke potreby užšej obrannej integrácie Európy. Lenže zatiaľ čo Blair vždy nástojil na potrebe súčasného zachovania čo najužšieho prepojenia európskej obrannej politiky s NATO, francúzsky prezident Jacques Chirac sa javí skôr ako zástanca väčšej emancipácie Európy od Spojených štátov a teda aj od aliancie. Samotné Francúzsko nepatrí do integrovanej vojenskej štruktúry NATO.
Spomínané štyri krajiny nástojili na tom, že ich spoločná iniciatíva nie je namierená proti aliancii alebo proti Spojeným štátom a že im ide len o posilnenie európskeho piliera transatlantickej bezpečnosti. Blair však ich argument odmietol. "Včera sa dohodli štyri krajiny, zatiaľ čo zvyšných jedenásť krajín (EÚ) sa na stretnutí nezúčastnilo. Patríme k tej jedenástke," povedal. Podľa Blairovho hovorcu plán Belgicka, Francúzska, Nemecka a Luxemburska nepovažujú za najšťastnejší ani Španielsko, Taliansko a Portugalsko. "Nie sme jediní, kto zaujal rezervovaný postoj," konštatoval s tým, že najväčšie pochybnosti vyvoláva tá časť plánu, ktorá hovorí o "jadre" európskej obrannej integrácie. "Nie sme za samostatné vnútorné jadro," povedal.
