Londýn 30. apríla (TASR) - Nákaza neuznáva hranice. Keď sa svet začal domáhať odpovede, komunisti boli prinútení priznať farbu. Prestali zavádzať a začali sa biť do pŕs, padali hlavy byrokratov a tlač dostala povolenie kritizovať a preverovať mocipánov. A čo bude ďalej?, pýta sa v súvislosti so šírením akútneho respiračného syndrómu v Číne britský týždenní Economist.
Economist sa pritom odvoláva na černobyľskú katastrofu a pripomína, že prvou reakciou sovietskej vlády po havárii v atómovej elektrárni bolo tiež mlčanie. Černobyľská tragédia, spoločne s perestrojkou boli ale katalyzátormi, ktoré urýchlili pád sovietskeho impéria. Je teda SARS čínskym Černobyľom? Medzi dnešnou Čínou a vtedajším Sovietskym zväzom sú jasne viditeľné rozdiely. Tzv. socializmus s čínskymi znakmi charakterizuje ekonomický úspech, zatiaľ čo sovietsky komunizmus skončil krachom. A Čína už má jednu skúsenosť s politickou reformou, v roku 1989 bola na Pekinskom námestí kruto potlačená demonštrácia študentov. Noví čínski predstavitelia teraz dúfajú, že sa im podarí vyviaznuť z tejto búrky, ktorú spôsobili svojim neprofesionálnym prístupom. Podľa Economistu by ale bolo chybou myslieť si, že sa nič nezmení. Veď odvolaný minister zdravotníctva Čang Wen-kchang bol prvým ministrom, ktorý bol odvolaný z politických dôvodov od nástupu komunistov k moci v roku 1949. Politický dopad epidémie SARS bol síce tvrdý, ale väčšina ľudí sa viac zaujíma o zdravotnú stránku problému, pripomína týždenník.
Aj keď odborníci presne nevedia, kde vypukla veľká pandémia chrípky v roku 1918, vyzerá to, že veľa menších chrípkových epidémií má počiatok v Číne. Má to niekoľko dôvodov: ľudia tu žijú tesne pri sebe a v blízkosti prasiat a hydiny. Predpokladá sa, že tieto vírusy prenášajú na človeka práve zvieratá.
Čína je krajina zároveň veľmi chudobná, husto osídlená a v ostatných rokoch dobre prepojená s ostatným svetom - a to je veľmi chúlostivá kombinácia, uvádza záverom Economist.
