Ibrahima Maigu, speváka, šoumena
Výnimočných, zaujímavých alebo populárnych ľudí sa pýtame na úplne obyčajné veci.
Existuje udalosť, jav alebo vec, ktorú si dodnes nedokážete vysvetliť?
„Prečo si novinári po mojej nehode vymysleli, že mám AIDS a neváhali túto nepravdivú informáciu uverejniť. To dodnes nechápem. Kto vôbec mal záujem o to, aby mi takto ublížil.“
Ak by ste sa mohli prevteliť, kým alebo čím by ste chceli byť v budúcom živote?
„Ja nechcem byť v budúcom živote. Ten svet je už teraz strašný a speje do niečoho nedobrého, nie som si istý, či by som sa v ňom chcel ešte raz narodiť. Jedine, ak by som mohol byť človekom takým vybaveným, že by som dokázal pomáhať všetkým, čo to potrebujú. Taký ombudsman.“
Kto a kedy za vás ťahal horúce gaštany z ohňa?
„Mal som pätnásť rokov a nabúral som otcovo auto. Totálne som ho rozbil a doma ma čakala poriadna bitka. Moja teta vtedy zašla za otcom a tak to za mňa vyžehlila, že ma bitka napokon obišla. Táto teta mi pomohla viackrát.“
Čo vám zabudli dať sudičky do vienka?
„Čo ja viem? Ovládam veľmi veľa vecí. Asi by som nevedel hrať hokej alebo loziť po skalách.“
Kedy ste mali zo seba najlepší pocit?
„Po dobrom milovaní.“ (Smiech.)
Čo vás otravuje?
„Keď do mňa niekto hučí a ja naň práve nemám čas alebo náladu. Nedokážem však povedať nie, čo veľa ľudí zneužíva. Potom sa im musím vyhýbať. Títo netaktní ľudia ma otravujú.“
Kedy ste zažili najväčšie prekvapenie?
„Keď som dostal Zlatú platňu za svoj prvý album v roku 1996. Za rekordný čas, dva mesiace, som predal 15-tisíc kusov. To som naozaj nečakal.“
Na čo by ste sa nikdy nedali nahovoriť?
„Aby ma odfotili nahého. Proti umeleckým aktom nič nemám, ale fotky, kde vidno úplne všetko, neprichádzajú do úvahy. Hoci sa hovorí, že čo sa nedá za peniaze, to sa dá za väčšie peniaze, ale myslím, že u mňa by to bola tá posledná vec, na ktorú by som sa nechal nahovoriť.“
Zažili ste situáciu, keď vám zostal rozum stáť?
„To sme zažili všetci 11. septembra 2001, nie? Ale niekedy tiež nechápem, čo všetko mi chodí do e-mailovej schránky. Niektoré internetové zábery sú naozaj na pováženie. Či už sú sexuálneho, alebo násilného charakteru. Obzvlášť citlivý som na rasistické prejavy. Ľudia naozaj nepoznajú mieru.“
Čo vám vždy urobí obrovskú radosť?
„Keď dlho za niečo bojujem a napokon sa to podarí. Najnovšie som po dlhom hľadaní našiel sponzorov na zrealizovanie svojho hudobného projektu. A tiež mi urobilo radosť, že havária, ktorú som mal, na mne nezanechala žiadne následky, hoci som to nemusel ani prežiť.“
Máte na niečo obe ruky ľavé?
„Chýba mi zručnosť pre detaily. Nedokážem napríklad opraviť hodinky, chýba mi cit pre ručné práce, kreslenie. Nikdy by zo mňa nemohol byť opravár v zlatníctve.“
Kedy ste mali chuť prepadnúť sa pod zem?
„Boli sme s partiou v zoo. Došli sme k pavilónu opíc. Tie tam sedeli unavene, apaticky, nejavili „známky života“. Keď som sa objavil, okamžite pookriali, začali behať po klietke, vrieskať a hádzať do mňa mrkvu. Bolo to trápne. Všetci ľudia okolo sa na mňa začali pozerať. Prečo si tie opice vybrali práve mňa? Asi si pomysleli, aha, jeden z našich na slobode.“
Kedy ste prestali byť dieťaťom?
„Ja som neprestal. Podľa mňa deťmi zostáva veľa ľudí. Len si to neuvedomujú alebo nepriznajú.“ (las)
