Csongor Kassai pôsobí ako normálny mladý muž. No na otázku, či má z niečoho strach, však odpovie neštandardne: „Mám, zo života. Ako osoba mám vždy existenčný problém. Niekedy ma premôžu myšlienky, či má význam to, aby som žil. Ale nebojte sa, nie sú to samovražedné sklony! Zamýšľam sa nad tým, či má význam moja práca a tak. A potom ma to zasa prejde.“ Veď má len tridsaťjeden rokov a na svojom konte už šesť filmov.
Zatiaľ k poslednej úlohe Lucifera v rozprávke Čert vie prečo ste sa vraj dostali náhodou?
„Bolo to kuriózne. Zastavil som sa u svojho bývalého kolegu, s ktorým som v minulosti spolupracoval. Práve organizoval casting na rolu princa do nového filmu. Nahovoril ma, aby som urobil kamerové skúšky, že keď som už tam. Prekvapil ma, lebo obaja sme vedeli, že nie som „princovský“ typ. Lucifera mal hrať Bolek Polívka, ale musel to nakoniec odmietnuť pre pracovnú zaneprázdnenosť. O mesiac mi volali, či to nezoberiem ja. Dali mi na výber z dvoch rolí, čerta a jeho šéfa, Lucifera.“
Postavu však nakoniec nahovoril Oldřich Kaiser, to herci nemajú radi. Vedeli ste od začiatku, že postava nebude mať váš hlas?
„Nie, režisér mi na pľaci hovoril, aby som sa snažil rozprávať po česky čo najlepšie. Rozhodlo sa to až po dostrihaní filmu, moja čeština nebola úplne dokonalá. S Kaiserom som maximálne nadšený a spokojný, moju rolu povýšil na light horor. Ľahký horor.“ (Smiech.)
Je to za minulý rok váš tretí film, dá sa vyžiť z filmových honorárov?
„Nesmiete byť taký hlúpy, ako ja.“
Nerozumiem, podpísali ste také nevýhodné zmluvy, alebo veľa rozhadzujete?
„Jeden film zo šiestich, ktoré som v živote nakrútil, bol študentský, takmer zadarmo. Ani ostatné neboli veľkofilmy. Aj na dokončenie úspešného českého filmu Musíme si pomáhať sa zháňali peniaze až potom, ako bol nakrútený. Na výrobu bolo určených dvadsaťštyri miliónov, na dostrihanie a ozvučenie bolo treba ešte štyri milióny. Ani v Čechách to nie je med lízať.“
Koľko filmov ešte musíte nakrútiť, aby ste si kúpili napríklad byt? Vraj bývate v podnájme.
„Verím, že na to mi pomôže aj pravidelné divadelné hranie a účinkovanie v reklamách. Nakrútil som ich asi šesť. Bola aj taká reklama, za ktorú som dostal viac, ako za rolu vo filme. Ale pri výbere filmových rolí nehrajú najdôležitejšiu úlohu peniaze. A v podnájme bývam, len som ho zmenil. V januári som mal nastúpiť na vojnu a mal som plnú hlavu starostí, čo s vecami. V decembri som o tom hovoril v rozhovoroch. Hneď nato sa mi ozvala jedna pani a ponúkla mi nový, lacný podnájom, prišla mi náhodou do rany.“
Boli ste na vojne, na akú funkciu ste to dotiahli?
„Prvý mesiac som bol v prijímači, v januári to bolo tvrdé, pre počasie. Museli sme vykopať zákop do zeme a tá bola tvrdá. Inak to bola sranda. Nedosiahol som žiadnu hodnosť, možno som jediný vysokoškolák, ktorý to nedotiahol ani na slobodníka. Naozaj som sa tam málo ukazoval.“
Vojna teda nie je vaším životným cieľom, máte nejaký?
„Chcel by som byť dokonalým hercom. Tak aspoň nemám nič iné na práci, len sa zdokonaľovať.“ (rom)
