Kassai už vie, čo je popularita: „Raz šla po druhej strane ulice dvojica chalanov a jeden začal vykrikovať – Kassai, ja ťa poznám, ty si najlepší herec na Slovensku. Nech žije, nech žije! Potom sa ma pýtal, či nejdem do krčmy. Odpovedal som mu, že práve odtiaľ idem a už nemôžem, lebo ráno musím do práce, na skúšku. V takejto situácii kráčate ďalej, ale máte pocit, že idete neprirodzene, neviete, ako sa správať.“ FOTO SME – PAVOL MAJER
Tridsaťjedenročný herec maďarskej národnosti je momentálne najobsadzovanejším slovenským hercom. Dlhoročná tvár Radošinského naivného divadla sa v posledných šiestich rokoch mihla skoro vo všetkom, čo sa na Slovensku nakrútilo. Hrá v Krajinke, vo filmoch Vadí nevadí, Kruté radosti, Hana a jej bratia. V Čechách hral židovského chlapca v Musíme si pomáhať, filme, nominovanom na Oscara, kritici ho u susedov vychvaľujú aj za rolu Lucifera v rozprávke pre všetky generácie Čert vie prečo. Kolegyňa a žijúca legenda Radošinského naivného divadla Katarína Kolníková o ňom vo svojej knihe hovorí: „Ani poriadne meno nemá, ale je taký zlatý a čistotný.“ Kassai sa tomu rád smeje: „Rozmýšľal som nad tým. Že kde videla, že som taký čistotný. Neviem, či sa jej zdá, že sa často umývam, alebo som čistotný a poriadkumilovný na javisku, neviem!“ (Smiech.) Csongor Kassai. Nezvyčajné meno, znamená po latinsky čajka, morský vták, priezvisko Kassai znamená Košický.“
Jeho herecký talent sa prejavil už na elektrotechnickej fakulte: „Vedel som dobre imitovať pedagógov, prišli na to moji spolužiaci a postupne aj učitelia. Neraz sa mi stalo, že mi na konci hodiny vyčlenili pár minút, presadli si od katedry do lavice a chceli, aby som ich napodobňoval.“ Stále angažmán získal skôr, ako zmaturoval, v košickom divadle Thália. „Po roku hrania som skúsil prijímačky na herectvo, VŠMU, hoci som mal pocit, že je to úplne zbytočné, že je aj päťsto lepších.“
Aj ho na prvýkrát vyhodili. „Pre môj predkus, nevedel som zopakovať jazykolam. Hneď nato som šiel k zubárke, rok som nosil strojček.“ Druhý pokus sa už vydaril, no ešte nešlo o celkové víťazstvo: „Problémom bola slovenčina, bol to pre mňa cudzí jazyk. Rozumel som jej, ale hanbil som sa hovoriť. Bál som sa, že budem zle skloňovať.“ Blok sa podarilo prelomiť až hlasovej pedagogičke Ľudmile Machátsovej, ktorá ho po slovensky doslova naučila: „Nikdy by mi nenapadlo, že hru Chrobák v hlave, ktorú som hral v maďarčine vo vidieckom divadle, budem môcť hrať za tri roky v Národnom divadle a po slovensky.“
Ak sa ho spýtate na obľúbené filmy, vysype z rukáva tituly, ktorých hlavným hrdinom je duševne chorý človek. „Môj najobľúbenejší film je Forrest Gump, viem si sám seba predstaviť v takej úlohe. Všimnite si, že všetky vďačnejšie úlohy sú šibnuté, spomeňte si na Rain Mana alebo film Čistá duša.“ Doma síce nemá CD prehrávač, no na videokazetách má 378 filmov, ktoré získali Oscara, a sám si ich nahral z televízie.
