Marián Andel podpredsedom parlamentu, pred tým bol podpredsedom vlády. Dnes je mimo politiky a je radovým občanom. Napriek tomu sa pravidelne objavuje na pôde parlamentu, ale stretnete ho iba v sprievode zamestnancov Národnej rady, čo strážia jeho pohyb v budove. „Pri vstupe musím normálne predložiť občiansky preukaz a prejsť cez detektor kovov. Viem, že moji kolegovia v podobných vysokých ústavných funkciách po toľkých rokoch vo svete nemusia prechádzať takouto procedúrou a môžu sa pohybovať voľne po budove.“ FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
Bývalí predsedovia parlamentu Ivan Gašparovič alebo Jozef Migaš nemajú pri vstupe do budovy Národnej rady žiadne právo na voľný vstup a pohyb. Rovnako ako verejnosť aj oni musia pri príchode predložiť strážnej službe preukaz totožnosti, počkať, kým ich zapíšu do knihy hostí, zavesiť si na viditeľné miesto visačku s nápisom návšteva a pohybovať sa po budove, ktorú niekoľko rokov riadili, len v sprievode zamestnanca. Ten ich zavedie na balkón, odkiaľ môžu sledovať rokovanie bývalých kolegov s nováčikmi, a ak chcú balkón opustiť, opäť to musia urobiť za asistencie zamestnanca parlamentu. To všetko je podľa vnútorných predpisov Národnej rady a ani pre bývalých šéfov tejto inštitúcie neexistuje žiadna výnimka. Ak niektoré z týchto nariadení Gašparovič alebo Migaš porušia a všimne si to ochranka, má ako strážna služba právo vykázať obidvoch z budovy.
Proti inštitútu druhého muža v krajine ide o ponižujúci predpis. Podpredsedníčka parlamentu Zuzana Martináková to preto po našom upozornení označila za jednu z vecí, ktoré treba v chode parlamentu zmeniť: „Máte pravdu, neviem si predstaviť, že by sa exprezident Michal Kováč musel zapisovať do nejakej knihy, keby chcel prísť na návštevu za Rudolfom Schusterom. Predseda parlamentu je druhým mužom štátu. Je to súčasť dobrých mravov a politickej kultúry. Takže určite to v tomto roku aj s niekoľkými ďalšími úpravami zmeníme.“ Béla Bugár s tým súhlasí: „Chceme to urobiť, ale musí to byť komplexná zmena.“
Takýto stav neprekáža paradoxne expredsedovi Slovenskej národnej rady Františkovi Mikloškovi. Ten má však navrch ako jediný muž, ktorý bol po novembri 1989 v takej pozícii, stále sedí v parlamentných laviciach. „Zomrel kráľ, nech žije kráľ,“ skonštatoval Mikloško. „Žiaľ, poslanec keď nie je zvolený, je normálnym občanom. Musí si zvykať a môže spomínať. Z bezpečnostného hľadiska to nejde, ľudia sa menia, aj ich osudy. Nikto si to na tričko nezoberie.“
Ivan Gašparovič verí, že napriek takémuto prípisu by nemal problém ísť dnu aj pri porušení vnútorného predpisu. V parlamente ešte od skončenia poslancovania nebol: „Ale verím, že by som nemal problém s tým, aby som sa sám mohol pohybovať po budove. Všetci ma tam poznajú. Inak všade vo svete je to tak, že bývalí predsedovia parlamentu majú tam, kde robili, voľný pohyb. Hovoril som v minulosti aj s Hrušovským o tom, aby sa vypracovali nejaké pravidlá v tejto veci.“
Jozef Migaš, za ktorého predsedovania sa v Národnej rade veľa vecí z chodu parlamentu sprísnilo, sa dopredu poistil pred tým, čo možno sám inicioval. Preto, aby nemusel stáť v rade s občanmi s občianskym preukazom v ruke, písomne požiadal vedúceho kancelárie Národnej rady Vlastislava Dzúrika o voľný vstup a pohyb po budove. Ten mu dal výnimku a podľa Anny Lenickej z tlačového odboru sa už v týchto dňoch uvažuje o zmene vnútorných predpisov na výnimky zo špeciálneho režimu. Politická kultúra sa v posledných rokoch výrazne zvýšila, ale niektoré chybičky krásy ešte stále má. Niektoré inštitúty by sme mali vážiť, bez ohľadu na politickú príslušnosť. (rom)
