zbavil trónu jeho bratranec generál Muhammad Daúd a následne vyhlásil v krajine republiku. Afganský kráľ žil od vtedy v exile v Taliansku.
Podľa agentúry AFP politika Daúda však nezodpovedala cieľom Sovietskeho zväzu ani domácim komunistom na čele s Hafizulláhom Amínom a Nurom Muhammadom Tarakím, ktorí pripravovali jeho zvrhnutie. Na svitaní 27. apríla 1978 desiatky tankov vošlo do mesta a členovia vojenského prevratu ostreľovali kráľovský palác, kde sa zdržiaval Daúd a jeho prívrženci. Daúd, väčšina jeho rodiny a okolo 2000 Afgancov v boji zahynulo. Snaha zaviesť v krajine marxistickú utópiu viedla k dvom desaťročiam vojen a chudoby. Vládnuca komunistická strana bola rozdelená na frakcie a v krajine dochádzalo k masovým zatýkaniam a mučeniu, čo viedlo k ustavičným revoltám v krajine.
Premiér Amín, ktorý stál na čele prevratu v roku 1978, sa vyhlásil za prezidenta a situácia v krajine sa zhoršila. Moskva sledovala vývoj udalostí s nevôľou a 24. decembra 1979 prvé sovietske jednotky pristáli v Kábule. O tri dni neskôr Kábul dobyli a Amína zabili. Sovieti potom obsadili aj sever Afganistanu a inštalovali Babraka Karmala za bábkového prezidenta. Desaťročná sovietska okupácia viedla k smrti asi milión Afgancov, okolo 20 percent obyvateľov ušlo do exilu v susednom Iráne či Pakistane. Keď posledný ruský vojak opustil krajinu v roku 1989, k moci sa dostal Nadžibulláh, ktorý nahradil Karmala a ostal na tomto poste do roku 28. apríla 1992, kedy povstalci mudžahedíni obsadili Kábul a ich vodca Rabbání sa stal prezidentom. V Afganistane vypukla občianska vojna. Chaos, ktorý zavládol v krajine, dal možnosť extrémistickému hnutiu Taliban a jeho vodcovi Usámovi bin Ládinovi uchopiť moc. Teroristický útok na USA 11. septembra 2001 a následné napadnutie krajiny moc Talibanu ukončilo.
Afganistan zažil monarchiu, republiku, sovietsky štýl marxizmu a vládu islamského Talibanu. Nie je ešte jasné, aká vláda vznikne do októbra.
