Paríž 25. apríla (TASR) - Niekoľko miest v strede Európy, násilne a mnohokrát tragicky rozdelených v priebehu dejín 20. storočia, čaká netrpezlivo na rozšírenie Európskej únie.
Nová zjednotená Európa by im mala priniesť nový život odstránením bariér a zrušením hraničných priechodov, píše dnes francúzska tlačová agentúra AFP.
Na ľavom brehu rieky Nisy sa nemecké mesto Görlitz zhora pozerá na vežičky svojej menšej poľskej sestry Zgorzelec, ktorá je síce menej bohatá, ale rýchlejšie sa rozvíjajúca.
Počas 850 rokov tvorili obe časti jedno mesto. Po skončení druhej svetovej vojny v roku 1945 však prišlo k rozdeleniu na dve samostatné jednotky, pod ktoré sa výrazne svojou politikou podpísal vtedajší neobmedzený sovietsky vodca Josif Vissarionovič Stalin.
"Rozšírenie Európskej únie o Poľsko je jedinou šancou na prežitie nášho mesta i celého jeho regiónu," vyhlásil starosta Görlitzu Ulf Grossmann.
Podľa jeho poľského kolegu a starostu Zgorzelca Miroslawa Fiedorowicza, ak sa teraz nepodarí využiť šancu, ktorú ponúka rozšírenie EÚ, a ak sa nebude pracovať na spoločnej budúcnosti, mesto sa stane stratenou dierou v Európe.
Na rovnakej hranici postihol podobný osud viacero ďalších miest. Tie sa rozdelili na základe dohody, v rámci ktorej sa nemecké Sliezsko ocitlo v Poľsku a naopak časť územia východného Poľska pripadla bývalému Sovietskemu zväzu.
Na hranici medzi Talianskom a Slovinskom leží dvojmestie Gorizia a Gorica, rozdelené od roku 1947 deliacou čiarou, ktorá v nejednom prípade prechádza súkromnými záhradami a paralelnými ulicami.
Rozpad habsburskej monarchie v roku 1918 viac rešpektoval zemepisné skutočnosti. Napriek tomu sa obeťami rozdelenia stali viaceré mestské aglomerácie.
Medzi ne patrí aj slovenské mesto Komárno a maďarský Komárom, ktoré od seba prirodzene oddeľuje rieka Dunaj. Rozdelený je aj Český Těšín a poľský Ciezsin, alebo České Velenice a Gmünd na česko-rakúskej hranici.
Medzi Estónskom a Lotyšskom je od roku 1920 rozdelené mesto Valga/Valka, ktoré verí, že súčasné politické bariéry po vstupe oboch krajín do Európskej únie padnú a mesto bude môcť realizovať projekt spoločnej školy.
Po páde komunizmu sa život obyvateľov týchto miest značne uľahčil, predovšetkým v oblastiach, kde bola až do roku 1989 železná opona medzi východnou a západnou časťou Európy.
Colné kontroly na hraniciach však až doteraz komplikujú život miestnym obyvateľom. Zatiaľ je stále takmer nemožné presťahovať sa bez rôznych prekážok na druhú stranu mesta.
V Görlitzi, v ktorom v súčasnosti žije asi 63.000 obyvateľov, čaká na nových bývajúcich 10.000 prázdnych bytov, prevažne v štýlových reštaurovaných domoch zo 16. storočia. Budovy zostali prázdne po tom, ako sa mnoho ľudí po znovuzjednotení Nemecka presťahovalo v roku 1990 do západnej časti krajiny.
Na druhej strane v 35-tisícovom Zgorzelci vládne momentálne nedostatok voľných bytov. "Jedno z riešení by bolo prenajať byty Poliakom zo Zgorzelca, legislatíva im však v súčasnosti zakazuje bývať na nemeckej strane Nisy bez povolenia na pobyt i bez pracovného povolenia," vyhlásil starosta Görlitzu Ulf Grossmann. Podľa neho by sa to všetko mohlo zmeniť po vstupe Poľska do Európskej únie.
V očakávaní odstránenia hraníc a obmedzení v pohybe osôb, ktoré naďalej zostávajú v platnosti v Nemecku a Rakúsku až do rozšírenia Európskej únie o krajiny strednej a východnej Európy v máji budúceho roku, vzniklo často za podpory Rady Európy a EÚ množstvo regionálnych a cezhraničných projektov.
Napríklad medzi talianskym mestom Gorizia a slovinskou Goricou premáva pravidelný linkový autobus. Na nemecko-poľskej hranici medzi mestami Guben a Gubin zase vznikol plán dopravy, ktorý je vypracovaný až do roku 2030. V dvojmestí Görlitz/Zgorelec zase čoskoro otvorí svoje brány spoločné bilinguálne gymnázium.
Vo Frankfurte nad Odrou na nemeckej strane rieky pôsobí na miestnej európskej univerzite, zriadenej v roku 1991, spoločne kolektív nemeckých i poľských profesorov a študentov.
Aj keby sa naďalej nemohli tieto rozdelené mestá formálne spojiť, ich predstavitelia veria, že po desaťročiach obmedzení súvisiacich s existenciou hraníc nadobudne ich vývoj v blízkej budúcnosti novú dynamiku.
Podobne ako tomu bolo po páde berlínskeho múru, keď tisíce ľudí z bývalej Nemeckej demokratickej republiky zaplavili západné časti krajiny, uzatvára francúzska tlačová agentúra AFP.
