Blair s ľútosťou skonštatoval, že záväzok IRA týkajúci sa jej odzbrojenia - dôležitý moment pre obnovenie mierového procesu v Severnom Írsku - nie je "ani jasný ani bez dvojznačnosti" a je "neistý". Táto dvojznačnosť podľa britského premiéra naďalej ochromuje mierový proces.
Blair pred novinármi na Downing Street osobitne vyzval IRA, aby objasnila svoje zámery v troch hlavných otázkach: ukončenia svojich polovojenských aktivít, zmrazenia všetkých svojich arzenálov a definitívneho zrieknutia sa ozbrojeného boja.
"Keď IRA hovorí, že jej stratégia a kázeň nebude protirečiť Veľkonočnej dohode, znamená to ukončenie všetkých aktivít protirečiacich Veľkonočnej dohode, vrátane ... získavania zbraní, takzvaných trestných bitiek a podobne?" spýtal sa Blair. "Po druhé, keď hovoria, že sa zaviazali odložiť zbrane prostredníctvom komisie pre rušenie skladov zbraní, znamená to všetky zbrane, že proces bude úplný? A po tretie, keď hovoria, že podporujú Veľkonočnú dohodu a chcú, aby fungovala, znamená to, že ak obe vlády a iné strany splnia svoje záväzky z Veľkonočnej dohody a spoločného vyhlásenia, že to bude znamenať úplné a definitívne ukončenie konfliktu?" uviedol Blair na adresu IRA.
"Nemyslím si, že tieto otázky sú veľmi ťažké. Som presvedčený, že ide o otázky, na ktoré je možné a treba jasne odpovedať. A keďže celý tento proces je o dôvere, ktorú ľudia potrebujú, ... odpovede musia byť jasné," dodal Blair.
Premiér poznamenal, že Gerry Adams a Martin McGuinness, lídri strany Sinn Féin - politického spojenca IRA - viac ako týždeň staré vyhlásenie IRA o jej zámeroch do budúcnosti považujú za jasné a za dokument, ktorý demonštruje jej oddanosť mierovému procesu. Blair však tento názor nezdieľa: "Pravdou je, že (IRA) sa nevyjadrila jasne, bez dvojzmyslov, ale neurčito," vyhlásil. "Sme frustrujúco blízko dohode, ale k dohode sme ešte nedospeli," dodal.
IRA v krátkom komuniké zverejnenom 13. apríla oznámila, že Londýnu a Dublinu zaslala vyhlásenie o svojich budúcich zámeroch. Obsah vyhlásenia nezverejnili. Vlády Írska aj Veľkej Británie v prvej reakcii na krok IRA oznámili, že od republikánov žiadajú objasnenie viacerých bodov vyhlásenia a postoja v otázke odzbrojenia. Postup Londýna a Dublinu bol interpretovaný ako náznak toho, že iniciatívu IRA nepovažujú za dostatočnú. Obavy sa týkali hlavne otázky, či vyhlásenie IRA spĺňa požiadavky na "jasnosť a určitosť", tak ako ich definujú kabinety v Londýne a Dubline.
Vlády Británie a Írska si želajú, aby IRA vysvetlila svoje vyhlásenie predtým, ako zverejnia návrh na obnovenie protestantsko-katolíckej provinčnej vlády vytvorenej na základe Veľkonočnej dohody z apríla 1998.
Severoírsky mierový proces uviazol na spore okolo odzbrojenia IRA, čím hlavná protestantská Ulsterská unionistická strana (UUP) podmieňovala účasť Sinn Féin v kabinete. UUP žiada zlikvidovanie arzenálov, IRA je ochotná zbrane "odložiť" pod dohľadom špeciálnej komisie. Kríza vyvrcholila v októbri 2002, keď škandál okolo údajného špehovania niektorých severoírskych politikov na objednávku IRA viedol k rozpadu severoírskej autonómnej vlády a k tomu, že Londýn opäť prevzal priamu kontrolu nad provinciou.
