Brusel 23. apríla (TASR) - Stály prezident Európskej únie by mal byť volený lídrami členských štátov na dva a pol roka a nemal by mať výkonné ani rozhodovacie právomoci. Jeho úlohou by bolo zastupovať úniu navonok na najvyššej úrovni a organizovať, koordinovať a riadiť summity EÚ.
Vyplýva to z návrhu predsedu Konventu o budúcnosti EÚ Valéryho Giscarda dďEstaing, o ktorom dnes v Bruseli neverejne rokuje 13-členné prezídium tohto zhromaždenia.
Giscard navrhol vytvorenie stáleho predsedníctva EÚ napriek nesúhlasu 17 menších štátov, vrátane Slovenska, ktoré si želajú zachovanie rotujúceho predsedníctva v únii.
Stáleho prezidenta alebo predsedu EÚ by podľa Giscardovho návrhu volili lídri členských štátov na dva a pol roka, pričom na jeho zvolenie by bola potrebná kvalifikovaná väčšina hlasov, informoval novinárov hovorca Konventu Nikolaus Meyer-Landrut. Kandidátmi mohli byť súčasní alebo bývalí šéfovia štátov, ktorí boli vo funkcii najmenej dva roky.
S cieľom zabezpečiť rovnováhu medzi veľkými a malými krajinami a odpovedať na požiadavky za zachovanie rotujúceho predsedníctva počíta Giscard s vytvorením nového "byra" Rady EÚ. Skladalo by sa zo stáleho predsedu, podpredsedu, novovytvoreného postu ministra zahraničných vecí, dvoch lídrov členských štátov vybraných na rotujúcom princípe, ako aj dvoch tiež rotujúcich predsedov kľúčových rád ministrov - financií a vnútra.
Podľa hovorcu Konventu sa Giscard snažil vziať do úvahy požiadavky veľkých a malých štátov. Navrhovaná funkcia je podľa neho skôr postom predsedu ako "európskeho prezidenta". "Tento predseda nebude mať výkonnú úlohu ani rozhodovaciu právomoc," povedal Meyer-Landrut.
Malým štátom sa určite nebude páčiť návrh týkajúci sa voľby predsedu Európskej komisie v Európskom parlamente, ktorý Giscard oproti očakávaniam zmenil. Podľa návrhu dostane europarlament na hlasovanie jediného kandidáta, ktorého väčšinovo nominujú lídri členských štátov.
Návrh tiež predpokladá zníženie počtu členov EK na 13. Predseda komisie však bude môcť vymenovať až 12 "poradcov", čo by malo byť útechou pre krajiny, ktoré nebudú mať v komisii riadne zastúpenie.
Po dnešnej diskusii v prezídiu dostanú Giscardove návrhy všetci členovia Konventu vo štvrtok a piatok na plenárnom zasadnutí. Hoci na programe je debata o iných článkoch európskej ústavy, búrlivú diskusiu možno očakávať najmä o týchto návrhoch.
Návrh európskej ústavy má Konvent predložiť 20. júna na summite v gréckom Solúne.
(spravodajca TASR Robert Sermek) pel
