ej komisie (EK). Podľa Giscarda by nový predstaviteľ nemal exekutívne právomoci a pôsobil by ako koordinátor.
Návrh bývalého francúzskeho prezidenta si však vyslúžil okamžitú kritiku predsedu EK Romana Prodiho, podľa ktorého by takýto post mohol podkopať autoritu exekutívy EÚ. "Som sklamaný. Moja reakcia je negatívna," uviedol hovorca EK, ktorý citoval Prodiho. Pätnásťčlenný blok sa má v roku 2004 rozšíriť o desať nových členov. Giscard navrhuje menovanie viceprezidenta, ktorý by predsedal Rade EÚ pre všeobecné záležitosti a ministra zahraničných vecí, ktorý má reprezentovať EÚ v zahraničí. Nový systém by mal nahradiť platné polročné rotujúce predsedníctvo EÚ, ktoré je často vnímané ako zdroj neefektívnosti a medzinárodnej slabosti.
Giscard prezentoval svoj návrh na novú rovnováhu moci medzi federálnymi a medzivládnymi orgánmi na prezídiu konventu po summite únie v Aténach minulý týždeň, kedy sa nepodarilo dosiahnuť konsenzus. Z 25 súčasných a budúcich členov únie 18 krajín v Aténach odmietlo permanentného prezidenta EÚ, aj keď Prodi vyhlásil, že by mohol akceptovať "predsedu" bez výkonnej moci.
Ako povedal hovorca konventu Nikolaus Meyer-Landruth, podľa návrhu by Rada predstaviteľov EÚ mala vybrať väčšinou hlasov súčasného alebo niekdajšieho vládneho predstaviteľa, ktorý by zasadnutia viedol v období 2 až 2 a pol roka. Kandidát musí byť hlavou štátu alebo vlády najmenej dva roky, a mal by byť na poste po celý čas. Má viesť a pripravovať summity a "reprezentovať úniu externe na jeho úrovni". Podľa návrhu by mal vzniknúť nový výbor Rady EÚ pozostávajúci z predsedu, podpredsedu a ministra zahraničných vecí, ďalej dvoch predstaviteľov EÚ vybraných na základe rotácie a dvoch predsedov kľúčových rád týkajúcich sa ekonomickej politiky, spravodlivosti a vnútorných záležitostí.
