Bratislava 29. júla (TASR) - Jednu z najnenávidenejších domácich prác - žehlenie pozná ľudstvo, a bohužiaľ najmä ženy, už dvetisíc rokov. Rovnako ako pri iných domácich spotrebičoch sa však nedá presne určiť, kedy bola žehlička skutočne vynájdená.
Najstarší dôkaz o činnosti, ktorá sa podobá žehleniu, je na gréckej váze z roku 540 pred naším letopočtom. Sú na nej zobrazené dve ženy, ako úporne naťahujú čosi podobné plachte. Najstaršia známa žehlička zasa pochádza z čínskej dynastie Han z obdobia 206 až 220 rokov pred naším letopočtom. Plnila sa pieskom a žeravým uhlím a na konci držadla bol vyobrazený motív draka. Domnienku, že starovekí bojovníci alebo ich ženy sa o žehlenie nestarali, vyvrátil až nález železných žehličiek v tvare špongie, ktoré boli objavené vo vikinských pohrebiskách a ktoré sa zjavne používali za studena.
Žehliace techniky až do konca 17. storočia nepoužívali nahrievanie, aspoň nie v Európe. Jedným z hlavných dôvodov bol v tom čase mimoriadne obľúbený pšeničný škrob, ktorý sa používal na škrobenie. Pod vplyvom vysokej teploty totiž zožltol. V 17. storočí však postupne začal prevládať názor, že bielizeň sa dá vyžehliť aj za tepla. Tento trend viedol k vynálezu kovových žehličiek, aj keď v niektorých krajinách, napríklad v Holandsku, ktoré nemalo železnú rudu ani metalurgickú tradíciu, sa až do 20. storočia používali na žehlenie aj netradičné pomôcky z medi, dreva alebo skla.
Od 17. storočia sa vyvinuli v podstate tri základné typy žehličiek. Najjednoduchšie a najľahšie na používanie boli žehličky, ktoré sa zahrievali priamo na peci. Neskôr sa na každý typ žehlenia používali špeciálne žehličky a s každou novou módou sa objavovali ďalšie. Najbežnejším typom bola plochá žehlička z jedného kusa, po ktorej bola pomenovaná známa budova Flatiron Building v New Yorku. Skladala sa z drobných nahriatych valčekov na žehlenie tudorovských manžiet, volánov a stužiek. Pri takomto žehlení sa šaty museli umiestniť na špeciálny stojan. Na profesionálne použitie existovala dokonca žehlička na klobúky s prezývkou krajčírska hus, ktorá vážila až 7 kg. Je zaujímavé, že v tom čase sa všetky žehličky vkladali do ovčieho sadla, aby nezhrdzaveli.
Žehlenie bolo takmer vždy výhradne doménou žien. Je preto logické, že to bola práve žena, ktorá si v roku 1871 ako prvá patentovala žehličku s vymeniteľnou rukoväťou. Američanka Pottsová prvá vynašla chladné držadlo, ktoré sa prichytilo k žehličke až potom, čo sa nahriala. Jedno držadlo z orechového dreva sa potom dodávalo spolu s tromi žehličkami tak, aby sa dve mohli zahrievať, kým sa treťou žehlilo. V roku 1880 uvidela svetlo sveta aj verzia žehličky pre malé dievčatká. Tá však nebola ani tak hračkou ako výchovnou pomôckou, ktorá mala dievčatá pripraviť na ich budúcu úlohu dobrých gazdiniek.
Skutočnú revolúciu znamenal vynález elektrickej žehličky, na ktorý si robia nárok Francúzsko, USA aj Veľká Británia. Vzhľadom na to, že elektrická sieť ešte nebola bežne dostupná, mali nové žehličky len čiastočný úspech. Prípadného záujemcu mohli súčasne odradiť aj vysoké náklady na prevádzku, pretože 5 minút žehlenia spotrebovalo toľko elektriny ako 69 minút svietenia. Z dnešného uhla pohľadu sa môže zdať ironické, že po prvej svetovej vojne bolo medzi dámami z vyššej spoločnosti módou elektrické žehlenie na žehliacej doske.
Ako žehličkám rástla popularita, rástol aj ich počet. V roku 1939 malo žehličku až 39 percent amerických domácností. K cestovnej výbave každého gentlemana dvadsiatych rokov dokonca patrila cestovná elektrická žehlička, ktorá sa dala využiť aj na ohrievanie vody na čaj alebo holenie. V polovici 30. rokov sa konečne našiel liek na prehrievanie žehličiek - termostat. Vďaka nemu sa už dala teplota kontrolovať a meniť pre rôzne typy bielizne od štandardnej až po odevy z najnovších syntetických materiálov, ktoré priveľmi horúca žehlička ničila.
Dizajn žehličiek nezostal pozadu za ich funkčnosťou. Kým v 19. storočí sa považovali za ozdobný predmet a hodnotný dar, o storočie neskôr sa dizajnéri zamerali na praktickú účelnosť. Jednou z výnimiek sú žehličky z obdobia Art deco, ktoré vyvrcholilo v roku 1946 modelom Silver Streak - strieborný pruh z farebného skla. V súčasnosti patrí medzi ozdoby historických zbierok, pretože takéto žehličky sa rýchlo rozbíjali a logicky ich teda veľa nezostalo.
Žehlička patrí v súčasnosti k základnému vybaveniu každej domácnosti. Až 90 percent domácností v Európe a Severnej Amerike má aspoň jednu žehličku a každý rok sa predá 55 miliónov týchto väčšinou žien nenávidených spotrebičov.
*alf na
