SME

Prípad útokov na veľvyslanectvá USA v Afrike sa ocitol pred súdom

New York 5. februára (TASR) - Za mimoriadne prísnych bezpečnostných opatrení sa dnes v americkom New Yorku začal súdny proces so štyrmi mužmi obžalovanými z účasti na bombových útokoch na americké veľvyslanectvá v Keni a Tanzánii, pri ktorých v auguste 19

98 zahynulo 224 ľudí a tisícky ďalších utrpeli zranenia.

Zo zodpovednosti za atentáty na americké ciele je obvinený aj saudský milionár Osama bin Ladín, ktorého sa však nepodarilo zadržať a momentálne žije v Afganistane pod ochranou vládnuceho hnutia Taliban

Obžalovaní muži z Jordánska, Saudskej Arábie, Tanzánie a Američan libanonského pôvodu, ktorých vek sa pohybuje od 24 do 40 rokov, čelia obvineniu, že konali v mene bin Ladína. Americké úrady obviňujú saudského teroristu z vedenia kampane s cieľom zabitia amerických občanov a ničenia amerického majetku. Dvom obžalovaným, ktorí šoférovali autá pri útoku, hrozí trest smrti, ak súd uzná ich vinu. Ostatným hrozí doživotie. Všetci obvinení tvrdia, že sú nevinní.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Súdny proces, ktorý je najväčším pojednávaním s teroristami, aký Amerika pamätá, by mal trvať deväť až desať mesiacov. Bin Ladín je jedným z 13 podozrivých, ktorých sa nepodarilo zadržať. Ďalší štyria podozriví sú v amerických alebo britských väzniciach.

Prokuratúra v úvodnom prejave označila celý prípad za globálne teroristické sprisahanie bin Ladína, ktorého súčasťou mali byť bombové útoky v Nairobi a Dar es Salaame, kde v roku 1998 zahynulo 224 ľudí, ako aj útoky v Somálsku v roku 1993, pri ktorých zahynulo 18 amerických vojakov. "Bombové útoky neboli ani začiatkom, ani koncom teroristického sprisahania s cieľom zabiť Američanov," vyhlásil prokurátor Paul Butler.

Prvým svedkom obžaloby by mal byť informátor, ktorý pracoval pre bin Ladína do roku 1996, keď začal spolupracovať s americkými úradmi.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Svet

Komerčné články

  1. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná?
  2. Skupina UCED expanduje v Česku aj v strednej Európe
  3. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné
  4. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  5. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým
  6. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky?
  7. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest
  8. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta
  1. Skupina UCED expanduje v Česku aj v strednej Európe
  2. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná?
  3. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné
  4. Musí veda odpovedať na všetky naše otázky?
  5. Neuveríte, že ste v Poľsku. V tomto meste viac cítiť Škandináviu
  6. Na Južnej triede pribudne nový mestotvorný projekt
  7. Prichádzajú investičné príležitosti s víziou aj výnosom
  8. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  1. Neuveríte, že ste v Poľsku. V tomto meste viac cítiť Škandináviu 18 065
  2. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné 8 580
  3. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky? 8 216
  4. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým 4 441
  5. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest 2 610
  6. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná? 2 599
  7. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta 2 275
  8. Pozitívne myslenie nie je všetko. Skutočnú silu nájdete inde 1 864
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Istanbulský starosta Ekrem Imamoglu.

Özel na sociálnej sieti napísal, že „23. apríl nemožno zakázať".


TASR
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio hovorí s novinármi pred odletom do Saudskej Arábie.

Rezort údajne ideologicky nesúhlasí s prezidentskou administratívou.


TASR 1

Dôvodom je zrejme aj holandská podpora Ukrajiny.


TASR
Pápež František počas posledného požehnávania vo Veľkonočnú nedeľu poobede.

Väčšina svetových lídrov mala do Vatikánu doraziť v sobotu a odísť v ten istý deň.


TASR 1
SkryťZatvoriť reklamu