Na tlačovej konferencii v líbyjskej metropole najvyšší vodca líbyjskej džamáhíríje trval na nevine Líbyjčana Abdula Bassita Alího al-Mighráhího, ktorého minulý týždeň škótsky súd v holandskom Camp Zeiste uznal vinným a odsúdil na nepodmienečný doživotný žalár s možnosťou prepustenia po 20 rokoch. Štyridsaťosemročný dôstojník líbyjskej tajnej služby si bude trest odpykávať vo väznici v škótskom Glasgowe.
Druhého obvineného Al-Amína Chalífu Fahímu (44) súd po deväť mesiacov trvajúcom súdnom procese prepustil na slobodu.
Americkí príbuzní obetí bombového útoku nad škótskym mestečkom Lockerbie požadujú od líbyjskej vlády odškodné do výšky desať miliárd dolárov.
Agentúra DPA v nedeľu informovala, že britská tajná služba MI-6 podľa britských novín Sunday Times dostala informácie od nemenovaných zdrojov z líbyjskej tajnej služby, podľa ktorých Kaddáfí osobne nariadil bombové útoky na dve lietadlá. Zahynulo pri nich spolu 440 ľudí.
Podrobnosti o konšpirácii, ktorá viedla k zničeniu lietadla spoločnosti PanAm v roku 1988 nad Lockerbie a francúzskeho lietadla UTA nad západnou Afrikou o deväť mesiacov neskôr, poskytli dvaja úradníci Kaddáfího režimu - jeden z nich s krycím menom Piebald. Obidvaja potvrdili, že atentáty na lietadlá sa konali na žiadosť najvyššieho lídra tejto arabskej krajiny na severe Afriky.
Noviny Sunday Times už v roku 1999 naznačili, že vláda má dôkazy o tom, že rozkaz k explóziám vydal Kaddáfí, ale súdne rozhodnutie denníku bránilo zverejniť zdroj informácií.
Veľká Británia a Spojené štáty odmietajú požiadavku Líbye, ktorá žiada zrušenie ekonomických sankcií, uvalených za trest na Tripolis po katastrofe nad Lockerbie.
