nného európskeho bloku snažia naznačiť, že navzdory nezhodám ohľadne Iraku ich pracovný proces neodbočuje z normálu. Európski diplomati predtým uviedli, že vojna v Iraku by mohla konventu sťažiť, a to okrem iného aj preto, že odhalila nezhody v "spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike".
Grécky premiér Kostas Simitis, ktorý sa v Aténach zúčastnil na stredajších oslavách pri príležitosti rozšírenia EÚ, uviedol, že pokiaľ ide o spoločnú ústavu, blok sa bude držať pôvodného časového harmonogramu. "Dohodli sme sa, že pán (Valéry) Giscard d`Estaing a jeho konvent predloží návrh ústavy 20. júna na summite v Solúne," povedal Simitis.
Giscard d`Estaing, bývalý francúzsky prezident, predsedá 105-člennému konventu, ktorý združuje členov parlamentov a ďalších predstaviteľov súčasných 15 členov únie a budúcich 13 členských krajín. Toto fórum zastrešuje i nadnárodné európske inštitúcie.
Konvent sa snaží vypracovať text, ktorý by vyjasnil, kto bude mať v EÚ akú úlohu a ako bude v rozšírenom európskom bloku vyzerať rozhodovací proces. EÚ by totiž raz mohla mať aj 30 či viac členov.
V stredu podpísali v Aténach zástupcovia 10 krajín vrátane Slovenska dohodu o pristúpení k EÚ. Pokiaľ dobre dopadnú referendá o pridružení, stanú sa krajiny členmi EÚ 1. mája 2004.
Giscard d`Estaing uviedol, že to má konvent časovo veľmi náročné a že napríklad ešte stále panujú nezhody ohľadne toho, či by mala mať Európska rada združujúca šéfov vlád jednotlivých štátov prezidenta na dlhšie obdobie. Väčšie štáty EÚ preferujú, aby bol prezident Európskej rady volený až na päť rokov. Momentálne sa na tomto poste striedajú zástupcovia členských krajín každý polrok.
Malé krajiny, či už do EÚ patria alebo sú k členstvu pozvané, však s takouto zmenou nesúhlasia a dali to znova najavo aj v Aténach. Tvrdia, že by stratili svoj vplyv. Podľa nich by bol v takom prípade prezident nevyhnutne volený zo zástupcov väčších členských krajín.
Giscard d`Estaing, ktorý sa v tomto ohľade prikláňa na stranu veľkých štátov, uviedol, že malé krajiny budú síce tvoriť 19 z 25 členov EÚ, ale počet ich obyvateľov bude spolu menší ako populácia veľkých štátov. "Musíme vziať do úvahy aj populáciu, nielen členské krajiny. Väčšina obyvateľov EÚ je za stabilnejšie prezidentstvo," povedal.
Z hľadiska počtu obyvateľov je najväčším členom únie Nemecko, kde žije viac než 80 miliónov ľudí. Francúzsko, Taliansko a Veľká Británia majú po zhruba 60 miliónoch obyvateľov a Španielsko a Poľsko okolo 40 miliónov. Poľsko je jediným veľkým štátom z desiatky pozvaných krajín.
