Berlín 16. apríla (TASR) - Hovorca amerického prezidenta Ari Fleischer označil Sýriu nelichotivo za "barbarský štát," americký minister obrany Donald Rumsfeld Damasku vytkol, že v uplynulom roku testoval chemické zbrane. Podľa tvrdenia americkej strany prijala Sýria niekoľko prominentných utečencov z Iraku a podaktorým umožnila - údajne za podpory francúzskeho veľvyslanectva v Damasku - cestovať ďalej. Napriek týmto skutočnostiam analytici zhodne tvrdia, že útok na Sýriu sa predbežne nechystá, konštatuje dnešné vydanie nemeckého denníka Die Welt.
Sýria so svojimi 17 miliónmi obyvateľov, ktorej územie pokrýva z veľkej časti púšť a ktorá je chudobná na vodu a ropu, je starou historickou krajinou. Asadov režim, spolovice vojenská diktatúra a spolovice rodinná firma, disponuje približne rovnakou štruktúru a takou istou neoblomnosťou, aká bola charakteristická aj pre Saddáma Husajna, pokračuje Die Welt.
Sýrčania udržujú poriadok na Golanských výšinách, súčasne však podporujú teror Hizbaláhu. Damask riadi aj ďalšiu palestínsku organizáciu - Hamas - a využíva ho proti Izraelu a mierumilovným Palestínčanom, dodáva Die Welt.
Každá hrozba je natoľko účinná, nakoľko je dôveryhodná. Kým Biely dom hrozí, Pentagón mlčí. Táto skutočnosť svedčí o tom, že na nových operačných plánoch sa nepracuje. Hlavnou americkou zbraňou sú lietadlové lode. Z nich však zostala v Perzskom zálive len jedna, druhá je umiestnená vo východnej časti Stredozemného mora, všetky ostatné sa vracajú na vojenské základne v Japonsku a USA. Letná horúčava dá zabrať nielen ľuďom ale aj vysokošpecializovaným strojom.
Pokiaľ by sa z Asada vykľul Saddámov partizán, mohol by nasledovať vojenský útok. V opačnom prípade by bola vojna v Sýrii príliš nákladnou záležitosťou. Sťahovanie britských jednotiek z juhu Iraku je dôležitým znamením aj pre Washington. Okrem armády existujú aj iné nátlakové prostriedky: od odstavenia ropovodov po sprísnené embargo. Asadovi dohovoria určite aj predstavitelia ostatných arabských krajín. Situácia v Sýrii je výbušná. Prognostici hovoria o kríze na pokraji vojny. Nič viac ale ani nič menej, uzatvára Die Welt.
