Haag 14. apríla (TASR) - Pred Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY) sa dnes skončila argumentačná časť procesu s bosnianskym Srbom Milomirom Stakičom obvineným z genocídy spáchanej počas bosnianskej vojny (1992-95) v oblasti mesta Prijedor na tamojších Moslimoch a Chorvátoch.
Obhajoba v záverečnej reči požiadala o oslobodenie obžalovaného tvrdiac, že žaloba Stakičovi (41) nedokázala spáchanie ani zodpovednosť za činy, z ktorých ho obvinila.
Prokuratúra v piatok požiadala o doživotný trest pre Stakiča (41), povolaním lekára - pripisuje mu zodpovednosť za mučenie, znásilňovanie a zabíjanie väzňov, ku ktorým dochádzalo v internačných táboroch. Podľa žaloby v Stakičovej kompetencii boli smutne známe tábory Omarska, Keraterm a Trnopolje, kde boli za neľudských podmienok držané tisícky osôb.
Obhajoba argumentovala, že Stakič nemal žiaden vplyv na vojenské operácie ani na dianie v táboroch. Okrem toho obvinila prokuratúru z nekorektného postupu.
Stakič sa na začiatku vojny stal predsedom prijedorskej tzv. Krízovej bunky, ktorú srbskí nacionalisti vytvorili po zvrhnutí zvolených komunálnych orgánov. Okrem obvinenia z genocídy Stakič čelí aj obvineniam zo zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov.
Termín vynesenia verdiktu neoznámili. Proces so Stakičom sa začal pred rokom po tom, čo ho Belehrad v marci 2001 vydal do Haagu.
Vinu zo spáchania genocídy ICTY doteraz uznal len v jedinom prípade - v procese so srbským generálom Radislavom Krstičom, ktorého v súvislosti s masakrou v Srebrenici z júla 1995 v auguste 2001 odsúdili na 46 rokov väzenia.
3 4 ari pel
