Sudca Majchrák je aj zanietený psíčkar. S rodinou chovajú „bradáča kríženého s veveričkou“, ktorého pred piatimi rokmi našli opusteného na ulici. Volá sa Miki a dnes je už právoplatným členom rodiny.
Sudca Najvyššieho súdu Juraj Majchrák je rodákom z Terchovej, z dediny, kde žil pred stáročiami najväčší zbojník Juro Jánošík. Aj mladý Majchrák bol rebelom. Nosieval dlhé vlasy, v triede bez rozpakov obhajoval práva slabších spolužiakov, mal dokonca dvojku zo správania. Celá jeho rodina pracovala v hoteliérstve, no on sa rozhodol stať sudcom. Dnes sa uchádza o post najvyšší – kandiduje na predsedu Najvyššieho súdu. Predurčený mohol byť k tomu už na základnej škole: „Už vtedy mi riaditeľ povedal, že zo mňa by bol dobrý právnik. Bol som známy tým, že ak sa v triede voči nám udiala krivda, postavil som sa na našu stranu. Vždy som sa vedel zastať aj slabších.“
Chcela ho Tóthová aj Liščák, odmietol
Majchrákov otec bol riaditeľom jedného z najväčších hotelov vo Vrátnej doline. Hoteliérstvu sa venovala prakticky celá rodina, on sa rozhodol inak. Po gymnáziu povedal: „Budem sudcom,“ a vybral sa študovať do Bratislavy. Hneď po škole sa prihlásil na justičného čakateľa priamo na súd, začínal na Okresnom súde v Trnave. Tu vstúpil v roku 1985 aj do komunistickej strany. „Preto, že v tej organizácii boli schopní ľudia, rozumní sudcovia. Až časom som zistil, že to veľké výhody neprináša.“
Nežná revolúcia ho zastihla v Trnave, o rok neskôr už bol na Najvyššom súde: „Najprv iba na stáži, neskôr mi ponúkli trvalé miesto.“ Dnes je tam v pozícii podpredsedu, chce byť predsedom. „Áno, mám osobnú ambíciu šéfovať Najvyššiemu súdu. Najmä preto, lebo vidím, že mnoho ľudí tu má záujem zmeniť veci k lepšiemu.“ To, že sa považuje za pravú ruku rezortného ministra Lipšica, ale odmieta. „Ako prvá si ma vybrala ešte Katarína Tóthová ako kandidáta na post štátneho tajomníka. Odmietol som.“ Neskôr ho oslovil aj bývalý minister spravodlivosti Jozef Liščák, aby išiel robiť šéfa Krajského súdu v Trnave. Aj tomu povedal nie.
So súčasným ministrom spravodlivosti si tyká, no žiadny vplyv na svoju prácu nepripúšťa: „Som oslobodený od akýchkoľvek väzieb.“ Problém nemal ani s Harabinom: „Je to vari spor o tom, čo kto považuje za podstatné. Rozchádzame sa v názoroch, čo justícii pomôcť môže a čo nie.“ Ak by sa sudca Harabin stal v máji predsedom Najvyššieho súdu, Majchrák tam svoju prácu vidí čierne: „S ohľadom na rôznorodosť našich názorov by tá spolupráca bola veľmi ťažká.“
Úplatok pre neho bez neho
Sudca Majchrák je známy otvoreným vzťahom k médiám, často informuje o kauzách. Je presvedčený, že to môže skôr pomôcť, ako uškodiť: „Na škodu by to bolo vtedy, ak by som hovoril o veciach, o ktorých sa hovoriť nemá. Je dôležité, aby sa aj sudcovia viac otvorili verejnosti. Môže to pomôcť budovaniu dôveryhodnosti.“ Na dôvere súdom nepridá ani fakt, že podsvetiu sú sudcovia skôr na smiech. „Verte tomu, že sudca často musí aj so škrípajúcimi zubami urobiť niečo, čo by za iných okolností neurobil. Ak nemá dôkazy, musí rozhodnúť inak.“ Aj s korupciou v súdnictve má svoje skúsenosti. „Dozvedel som sa, že niekto na moje tričko vzal úplatok. Hovoril, že sa so mnou veľmi dobre pozná, že dokáže zariadiť nižší trest. Na základe toho si vypýtal veľkú, niekoľkotisícovú sumu.“
Podvodníka sa podarilo odhaliť vďaka šťastnej náhode. „Dotyčný ma predtým, ako mi mal poskytnúť úplatok, oslovil na chodbe s otázkou, či neviem, kde sedí doktor Majchrák. Ten človek vtedy pochopil, že ma veru sotva pozná – bol trestne stíhaný aj právoplatne odsúdený.“ (th)
Čo vás na slovenskom súdnictve najviac rozčuľuje: „Časté zmeny zákonov a s tým súvisiaca práca súdov, ktorá potom vrhá tieň úplatkárstva.“
Aké výhrady považujete aj vy za oprávnené: „Všetky sťažnosti na pomalosť súdnictva. Treba však povedať, že zatiaľ nemáme podmienky na to, aby sme mohli každú vec vybaviť skôr.“
Stretli ste sa s úplatkom alebo s ponúknutím úplatku: „Raz, nepriamo.“
Aké vlastnosti musí mať dobrý sudca: „Mal by byť zásadový a mať záujem o ľudí.“
Aké vlastnosti musí mať dobrý šéf NS: „Musí byť schopný tímovej práce, ktorý dokáže ľudí nadchnúť pre spoločný cieľ.“
Kedy ste si povedali – nechcem mať so súdmi už nič spoločné: „Mnohokrát. Hlavne, keď sa pripravovali niektoré zákony.“
