Pred viac ako desiatimi rokmi sa sudca Kohut zúčastnil na medzinárodnej konferencii sudcov v Spojených štátoch amerických. „V programe sme nemali plánované žiadne stretnutie, napriek tomu všetkých zavolali do veľkej miestnosti a oznámili nám prekvapivú správu: O chvíľu vás prijme prezident USA. Bolo to len krátke stisnutie rúk, nikto sa ma nepýtal na meno ani na adresu.“ O to väčšie bolo jeho prekvapenie, keď mu niekoľko mesiacov po návrate spoza mora prišiel balík s touto pamätnou fotografiou.
FOTO – ARCHÍV
Sudca Najvyššieho súdu Sergej Kohut dopĺňa mozaiku východniarov pôsobiacich v Bratislave. Jeho rodičia boli učitelia, a tak dostal podľa vlastných slov dobrú výchovu. Napriek tomu vstúpil v čase vojenskej služby do komunistickej strany práve pre sudcovskú kariéru. Dnes tvrdí, že nie je neveriaci a že spravodlivosť je závislá aj od uhla pohľadu.
Hoci žije rovnako ako sudca Ľubomír Samuel v Banskej Bystrici, povolanie sudcu ho zavialo až do Bratislavy. To, že bude právnikom, vedel od tínedžerských rokov: „Páčilo sa mi to povolanie, okrem toho som mal na strednej škole odpor k predmetom ako matematika či fyzika.“ Robil na Krajskom súde v Banskej Bystrici, odkiaľ bol „odídený“ v sedemdesiatych rokoch, nato mal advokátsku prax vo Zvolene.
„Za svoju kariéru ma zo súdnictva vylúčili viackrát. Začiatkom sedemdesiatych rokov, keď som sa pridal k skupine demokraticky zmýšľajúcich priateľov, a navyše som rozhodoval v spore s novinárkou Plavkovou.“ Plavková bola v šesťdesiatom ôsmom na strane Dubčeka, a keď proti nej napísala redakcia vtedajšieho Smeru sériu článkov, evidentne iniciovaných „zhora“, novinárka podala civilnú žalobu na ochranu osobnosti. „Novinárka spor vyhrala a potom to spočítali jej aj mne.“
Sergej Kohut pracuje na Najvyššom súde od roku 1991, do povedomia verejnosti sa výraznejšie dostal snahou vymeniť v kresle Štefana Harabina v lete 2002. Keď sa neúspešne uchádzal o post šéfa NS, dal podnet na prešetrenie volieb pre porušenie zákona. Jeho výhrady neskôr uznal aj Ústavný súd. Vyhlásil, že voľba bola protiústavná. Ďalšia voľba bude v máji, Kohut ambíciu stáť na čele súdu stále má: „Mal som a mám jasnú predstavu o tom, ako by to malo fungovať. No iniciatíva kandidovať nešla priamo odo mňa. Mne to nikdy nenapadlo, napadlo to skupine ľudí, čo ma navrhli a ja som to akceptoval. Nikoho som neoslovoval, že chcem byť šéfom NS.“
Svoj vzťah s Harabinom by charakterizoval ako korektný, raz s ním dokonca zašiel na pivo: „Minulý rok, boli sme na pracovnej ceste v Írsku. Navštívili sme príjemnú tamojšiu krčmičku a ako priatelia sme sa pozhovárali. Bolo to iba raz.“ Na jednom pracovisku by s ním nevydržal: „Ak by zostal na čele súdu, ja by som tu už nerobil.“ (th)
Aké výhrady sú proti súdnictvu oprávnené: „Určite prieťahy v súdnom konaní.“
Čo by ste, naopak, vyčítali vyšetrovateľom: „Musím sa ich zastať v tom, že trestný poriadok bol veľmi nepružný. Komplikovalo to situáciu, ťažilo to ich prácu. Bola to hlavne nezodpovedajúca právna úprava.“
Ponúkol vám niekto niekedy úplatok: „Netvrdím, že nie, ale stretol som sa s tým iba vo všeobecnej rovine. Za totality to bolo inak, platilo sa koňakom. Šiel som do servisu, dal som fľašu koňaku, servisman ju zasa dal opravárovi televízorov, ten ju posunul ďalej advokátovi…“
Stretli ste sa s ovplyvňovaním: „Nie, žiadne tlaky na moju osobu vyvíjané neboli.“
Aké sú vlastnosti dobrého sudcu: „Predovšetkým by mal byť slušný ako človek, samozrejme, aj morálny, spravodlivý. Musí byť nad vecou, nad politikou.“
Kedy ste si povedali – nechcem mať so súdmi už nič spoločné: „Zatiaľ nikdy.“
