Praha 11. apríla (TASR) - Pád Bagdadu znamená skvelú príležitosť pre akademickú a intelektuálnu elitu Západu. Zástancovia i odporcovia vojny sa konečne môžu opýtať samotných Iračanov, čo im skutočne viac ležalo na srdci: to, aby vojna proti vedeniu ich krajiny mala posvätenie Bezpečnostnej rady OSN, alebo oslobodenie od režimu, ktorý sami neboli schopní odstrániť alebo aspoň čiastočne poľudštiť po dobu troch desaťročí? Pýta sa v analýze český denník Právo.
Pád jednej z najdlhšie trvajúcich diktatúr arabského sveta bol natoľko rýchly, že sa nestačili naplniť katastrofické scenáre, ktoré robili vrásky humanitárnym pracovníkom a odporcom vojny slúžili ako munícia. Nekoná sa zatiaľ ani vlna utečencov, nedošlo ani k pohrebom tisícov civilných obetí, ktoré Američanom a Britom pripisovali už pred prvým výstrelom.
Prekážkou na ceste k nastoleniu demokracie v Iraku a najväčším nebezpečenstvom najbližších dní a týždňov zostáva prípadná snaha krvavo skoncovať s doterajšími tyranmi: s exponentmi tajných služieb, ich udavačmi a dôstojníkmi armády, ktorí sú zodpovední za hromadné vraždy.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) žab
