Bratislava 9. apríla (TASR) - Štátne vyznamenanie za zásluhy o Republiku Rakúsko Zlatý odznak dnes slovenskému germanistovi, prekladateľovi a básnikovi Milanovi Richterovi odovzdal rakúsky veľvyslanec v SR Martin Bolldorf. Stalo sa tak v rezidencii veľvyslanca na Ventúrskej ulici v Bratislave a na akte sa okrem zástupcov veľvyslanectva zúčastnilo aj niekoľko slovenských germanistov a literátov.
Kultúrnym diplomatom nazval prekladateľa v príhovore profesor literatúry na Prešovskej univerzite Ladislav Šimon, ktorý tak neurobil iba pre Richterove dvojročné pôsobenie vo funkcii chargé d'affaires v Nórsku, ale najmä pre rozmanitosť jeho aktivít na poli kultúry. Okrem prekladov pokrývajúcich diapazón jazykov - angličtinu, nemčinu, švédčinu, nórčinu, španielčinu a dánčinu, sa Richter pravidelne venuje organizovaniu rakúsko-slovenských literárnych večerov. Veľkou mierou tiež prispieva k prehlbovaniu záujmu rakúskej verejnosti o slovenskú literatúru a napomáha rozvíjanie kultúrnej spolupráce oboch krajín. Súčasný stav kultúrnych výmen hodnotí priaznivo. "Uskutočňujú sa veľmi živo najmä medzi príslušníkmi mojej a mladšej generácie. Žiaľ, nie vďaka inštitúciám," povedal v rozhovore pre TASR Richter. Styčnými bodmi sú podľa neho najmä moderná slovenská próza a poézia, ktorých vydávaniu sa v Rakúsku v súčasnosti venujú dve-tri vydavateľstvá. Aktuálnym dielom, ktorého prekladu sa práve autor venuje, sú Duiské elégie René Maria Rilkeho, ktorý, ako prezradil, patrí medzi jeho najobľúbenejších literátov po nemecky hovoriacich krajín. V budúcnosti by sa mala verejnosť dočkať aj prekladu Kafkových Aforizmov, ktoré by mali vyjsť v spisovateľovom vydavateľstve Milanium.
Milan Richter (1948) žije a pôsobí v Bratislave. Nemčinu a angličtinu vyštudoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a ako vydavateľský redaktor pracoval prvýkrát v rokoch 1972-1981. Literatúre a umeleckému prekladu sa začal profesionálne venovať až neskôr. V súčasnosti je redaktorom Revue svetovej literatúry. Knižne debutoval v rokoch tzv. normalizácie básnickou zbierkou Večerné zrkadlá (1973), pričom dosiaľ u nás vydal šesť ďalších zbierok: Korbáče (1975), Peľ (1976), Bezpečné miesto (1987), Korene vo vzduchu (1992), Spoza zamatových opôn (1997) a Anjel s čiernym perím (2000). V prekladovej tvorbe sa venoval H. Ch. Andersenovi, E. Canettimu, E. Cardenalovi, P. O. Enquistovi, J. W. Goethemu, L. Gustaffsonovi, D. Hammarksjoldovi, E. Hemingwayovi, G. Koflerovi, P. Nerudovi, O. Wildeovi a ďalším. Preklady z jeho básnickej tvorby vyšli v početných prekladoch v 35 literárnych časopisoch a antológiách.
ika pa
