Viedeň 9. apríla (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu v Štrasburgu budú dnes hlasovať o rozšírení Európskej únie. Každá z desiatich kandidátskych krajín potrebuje získať väčšinu poslaneckých hlasov. Okrem toho budú o rozšírení EÚ rozhodovať občania budúcich členských krajín v referendách a poslanci parlamentov členských krajín EÚ. Celková situácia v Európe sa však zmenila. Nadšenie, aké zavládlo na starom kontinente pred 13 rokmi po páde komunistických režimov vystriedal triezvejší pohľad a možno aj rozčarovanie. V dnešnej nepokojnej dobe ide nielen o prijatie nových členov EÚ, ale v prvom rade o to, aby sa Európa držala pospolu ako celok, píše dnešné vydanie nemeckého liberálneho denníka Süddeutsche Zeitung.
Vlády kandidátskych krajín sa v listoch a vyhláseniach pridali jednoznačne na stranu Američanov. Za svoje rozhodnutie si vyslúžili hnev nielen časti voličov vo vlastných krajinách, ale aj niektorých západoeurópskych štátov. Kandidátskym krajinám sa vytýka, že rozdelili Európu na novú a starú a sťažili celý proces zjednotenia. Neboli to však len čakatelia na členstvo v EÚ, ktorí mali - a prejavili - odlišný názor, konštatuje nemecký denník. Spor okolo Iraku spôsobil aj trhliny v samotnej únii a oddelil Španielsko od Francúzska, Taliansko od Rakúska, Nemecko od Dánska. Nejednotnosť je časťou európskej skutočnosti a netýka sa len vzťahu medzi pôvodnou EÚ a jej nováčikmi.
Zjednotenie Európy totiž neznamená, že všetci musia byť jednotní. A už vonkoncom neznamená, že sa musí zhodnúť napríklad Nemecko s Francúzskom, poznamenáva SZ.
Vo výbuchu hnevu nad prejavmi solidarity s americkou stranou odporučil francúzsky prezident Jacques Chirac kandidátskym krajinám, aby "držali ústa." O čo múdrejšie si počínali premiéri Veľkej Británie a Španielska Tony Blair a José María Aznar, ktorí si kandidátske krajiny vypočuli a dali im pocit, že aj budúci členovia únie sú rovnoprávnymi partnermi.
Nie všetci noví členovia budú za vytvorenie EÚ na základoch federácie - s federatívnym usporiadaním Európy však nesúhlasia ani niektoré členské krajiny. Môžbyť, že Slovákov nadchne myšlienka integrácie viac ako napríklad Švédov. Noví členovia však prinesú do únie niečo svojské, čím ovplyvnia ostatných a naopak - ocitnú sa pod neustálym vplyvom iných členských štátov. Úspech rozšírenia bude záležať od schopnosti Európy vyrovnať sa s odlišnosťami. V neposlednom rade aj hospodárskymi, pretože od nich záleží blahobyt jej obyvateľov, uzatvára SZ.
