Belehrad 8. apríla (TASR) - Zločinecká organizácia Zemunský klan, ktorá zorganizovala a uskutočnila marcovú vraždu srbského premiéra Zorana Djindjiča, plánovala pripraviť o život všetkých členov Djindjičovej rodiny.
Ako dnes informovali belehradské médiá, služobné vozidlo, v ktorom sa 16. februára vracal Djindjič s manželkou Ružicou a deťmi Jovanou a Lukom zo zimných prázdnin v stredosrbských horách do Belehradu, sa neďaleko hlavného mesta stalo terčom ostreľovania raketometom.
Ostreľovačom bol podľa srbských médií neskorší Djindjičov vrah Zvezdan Jovanovič a ďalší špecialista na raketomety. Oboch medzičasom zatkli v rámci vyšetrovania premiérovej vraždy z 12. marca.
Keby automobil v kritickom okamihu zostal stáť, šéfovia mafiánskej skupiny, medzi ktorými bol aj Mile Lukovič Kum, by začali ostreľovať posádku z automatických zbraní. Atentát sa však nevydaril, keďže premiérova kolóna rýchlo odišla z miesta činu.
Celkovo bolo vypracovaných päť plánov na zavraždenie Zorana Djindjiča, pričom vyšiel až ten posledný. Podľa výsledkov policajného vyšetrovania sa 14. marca, teda dva dni po Djindjičovej vražde, mali stať obeťami úkladných vrahov z radov Zemunského klanu ďalší špičkoví srbskí politici.
Za premiérovou vraždou stoja podľa vyšetrovateľov okrem Zemunského klanu aj ďalšie skupiny, predovšetkým odporcovia spolupráce s Medzinárodným trestným tribunálom pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii (ICTY) so sídlom v holandskom Haagu.
Medzi podozrivými sú aj viacerí príslušníci polície, ozbrojených síl, skupín organizovaného zločinu, ale aj politických strán, "ktorí neboli spokojní s rozdelením moci". Ďalej sú podozriví niektorí obchodníci, ktorí po zmene režimu v októbri 2000 stratili svoje privilegované postavenie.
Prvé stretnutie sprisahancov sa podľa belehradského denníka Blic uskutočnilo v južnom Srbsku krátko po vydaní bývalého juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča pred ICTY v júni 2001. Sprisahanecká sieť sa upevnila počas kampane pred srbskými prezidentskými voľbami na jeseň minulého roku. Vtedy srbský ultranacionalista a prezidentský kandidát Vojislav Šešelj získal logistickú pomoc od sprisahancov.
Atentát sa mal však uskutočniť aj v prípade víťazstva vtedajšieho juhoslovanského prezidenta Vojislava Koštunicu v srbských prezidentských voľbách. Koštunica bol považovaný za najvážnejšieho vnútropolitického konkurenta Zorana Djindjiča, keďže sa značne rezervovane staval voči jeho reformnému smerovaniu.