Slovenský parlament v mnohom pripomína scénu šoubiznisu. Najviac rozprávajú tí, ktorí nemajú čo povedať, najčastejšie vídame tých, čo ani veľmi vidieť nechceme. Celý systém je podriadený jednému: kto nie je na obrazovke, ten neexistuje! A tak už pár mesiacov po voľbách sledujeme pomyselnú bitku o miesto pred kamerou. Ich výroky sú často skvostmi, len nedávno sa blondínka Plháková nechala počuť, že Európska únia má „päť alebo päťdesiat členov“. Niet sa potom čomu čudovať, ak sa podaktorí ich kolegovia nedostanú do televíznych vystúpení. Niektorí z poslancov sú dokonca v parlamente druhé volebné obdobie a predsa si ich médiá všímajú pomenej.
Ktorí sú to, ktorých tváre skalní diváci nepoznajú, hoci sedia v Národnej rade už šiesty rok? My sme našli šiestich, jedného z nich Alexeja Ivanka z SDKÚ sme však ani len nezastihli počas štyroch dní na mobile. Len jeho asistent nám raz zdvihol telefón a povedal: „Zavolajte o desať minút.“ Odvtedy už radšej nedvíhal mobil poslanca nik.
Čo si teda myslia piati nepoznaní o svojej poslaneckej robote?
Klára Sarkozy, SMK: Vraví, že je skôr odborníčkou než mediálnou hviezdou: „Napríklad Mikloško patrí medzi tých, ktorí to vedia uhrať voľnejšie. Podľa mňa sa však humor v parlamente veľmi nenosí. Pri zákonoch, na ktorých sa spolupodieľam, treba hovoriť s vážnou tvárou. Bola by som nerada, keby ma volali vystupovať do televízie len kvôli výzoru a nemala by som čo povedať. Dnes volajú do televízie blondínky, ktoré nevedia, koľko je štátov v Európskej únii.“
Stanislav Škoda, SDKÚ: Poslanec Škoda je presvedčený, že každý, kto je v parlamente, musel niečo dokázať. V zásade sa však novinárom vyhýba, pred kameru ide len vtedy, keď musí. „Riadim s heslom: Nechodiť médiám na oči, ak netreba. Médiá nie sú vždy tie pravé na prezentovanie práce. Dvadsať rokov som sedel za katedrou, myslím, že som niečo dokázal.“
Erszébet Dolník, SMK: Mnoho ľudí si pani poslankyňu pamätá ešte z čias, keď pôsobila ako podpredsedníčka Spolužitia. Pravidelne vystupovala v televízii, dnes je situácia iná: „Vážne témy zrejme médiá menej zaujímajú, než akoby som robila nejaké ostré vystúpenia.“ Je presvedčená, že svoju úlohu tu zohráva aj zmysel pre humor. „Máte pocit, že ho mám menej? Nie, v minulom volebnom období bol môj zmysel pre humor dosť naštrbený. Isto si spomeniete na vystúpenia istého pána doktora…“
Gabriel Karlín a Milan Rehák, HZDS
V Mečiarovom hnutí sme našli dvoch poslancov, ktorí sa na televíznej obrazovke objavujú menej ako ich kolegovia. Obaja sú vraj odcestovaní v zahraničí. Hovorca hnutia Žvach si ich absenciu v médiách vysvetľuje: „Nemusí to vždy byť výpadok iniciatívy, môže to ísť aj o zhodu okolností. Pán Karlín je dosť uzavretý typ, venuje sa tomu svojmu odboru. Pán Rehák – teraz sa pripravuje snem, on sa na ňom podieľa.“
Koho majú televízie rady
Jednoznačnými televíznymi hviezdami medzi politikmi sú Fico a Mečiar. Denník SME spočítal televízne vystúpenia notoricky známych poslancov v období od októbra 2002 do konca marca tohto roka. Dvojica Mečiar – Fico je pozývaná najčastejšie. V politických reláciách TA3 sú hneď za nimi Pál Csáky s Eduardom Kukanom a Pavlom Ruskom. Rusko veľa vystupuje aj v Markíze, za ním by podľa účinkovaní v reláciách Sito a Na telo skončili Bugár, Fico, Dzurinda, Lintner, Krajči a Mečiar. Verejnoprávnej STV „sedí“ najviac tiež spomínaný tandem Fico – Mečiar. V relácii O 5 minút 12 vídať často aj Kukana, Beňovú či Lintnera. Najmenej sa tváre politikov opakujú v politickej diskusii televízie Joj. Z parlamentných nováčikov sú vo všetkých televíziách najobľúbenejší Martináková, Kaliňák, Beňová aj Lintner.
Autor: th
