Polka na snímke vľavo ako mladoženáč, vpravo dnes ako neželaný policajt. Zato býva v štvorizbovom byte v Petržalke a každú nedeľu sa stretáva s ministrom vnútra Vladimírom Palkom. Bývajú kúsok od seba: „On ide do kostola, ja venčím psa.“ (Smiech.) Policajtom bol dvadsať rokov, aj on má zákonom stanovený nárok na výsluhový dôchodkový príspevok, v jeho prípade to je okolo dvadsaťtisíc mesačne. Tento dôchodok má nárok dostávať aj ako poslanec, takže si výrazne prilepší k približne päťdesiattisícovému platu. Nedávno si kúpil na Záhorí – v Kuchyni za sedemstoosemdesiattisíc. FOTO SME – ROMAN KRPELAN a ARCHÍV
Takto sa lúčil tretí Mečiarov kabinet v roku 1998. Zdá sa, že vtedy sa ešte žoviálnemu Polkovi Mečiar pozdával. FOTO – TASR
Odídenec z HZDS o Mečiarovi. Na ministerstve robil s Krajčim, v internáte býval s Cuperom, v Holiday Inn má kanceláriu pri KováčikoviExminister vnútra Gustáv Krajči sa ospravedlnil za zmarené referendum. Ospravedlnil sa aj dlhoročný zástanca krokov Vladimíra Mečiara Ladislav Polka. Dnes priznáva svoju chybu, keď hlasoval za vylúčenie Františka Gauliedera z parlamentu. Napriek kritike to považujú za správny krok, i keď neskoro. Polka hovorí v tom prípade o chybe, ale aj nedostatku osobnej odvahy: „Priznávam bez mučenia, podľahol som straníckej disciplíne a okolnostiam. Mrzí ma to aj z osobných dôvodov – práve on bol jediný z kolegov, ktorý ma v roku 1995 prišiel pozrieť do nemocnice, keď som mal problémy s rakovinou.“
Dnes sú Polka s Krajčim a ďalšími exposlancami za HZDS, zakladajúcimi členmi novovznikajúcej strany. Spája ich aj spoločná minulosť na ministerstve vnútra, kde robil Polka štátneho tajomníka. V januári 1999 sa začalo trestné stíhanie voči jeho osobe pre nezákonne vyplatené odchodné: „Súd ma plnom rozsahu oslobodil, lebo skutok nebol trestným činom. Po dvadsiatich rokoch v polícií som dostal odchodné približne 320-tisíc korún.“
Priznávam: Politika, spôsob obživy
Keď v rokoch 1996 až 1998 robil štátneho tajomníka na vnútre, bol ten rezort dejiskom najväčších škandálov. Krajči vtedy zmaril napríklad referendum, Polka sa obhajuje: „Na začiatku povestného referenda som bol v Nemecku. V referende som mal som na starosti ochranu verejného poriadku. Politické veci mal na starosti minister.“ Nebol vyriešený únos mladého Kováča: „Pri mojom príchode na ministerstvo bol prípad už uložený. Spis sa dá otvoriť, iba keď máte dôvod, nové dôkazy. Tie som nemal.“ Mečiar udelil amnestie aj v tomto prípade, napríklad: „Možno to bol dobrý úmysel, ale cesta do pekla býva dláždená dobrými úmyslami.“
Aj tak sa na kandidátku hnutia v roku 1998 nedostal: „Dozvedel som sa to na sneme v Trnave. Tam som sa poslednýkrát stretol aj s Duckým, prišiel za mnou, pýtal sa – Ako to vyzerá s kandidátkou? Hovorím, ja som číslo 151, ty 152 a dali sme si na to whisky. O chvíľku mu to došlo – Počkaj, veď kandidátka má len 150 miest. Tak sme si dali ešte dva poháre.“ Polka však priznáva, že mu to nebolo jedno, že ho to nahnevalo: „Asi áno. Keď som sa na to Mečiara o rok opýtal, hovoril, že so mnou počítal do štátnej správy.“
V roku 1999 sa ocitol „na ulici“: „Tragédiou našej politiky je, že ľudia sú na ňu bytostne viazaní. Priznávam, bol som na tom rovnako, aj pre mňa to bol spôsob obživy. Od skončenia školy som bol učiteľom na Vysokej škole Zboru národnej bezpečnosti, potom som chvíľu robil v odboroch, v rokoch 1992 až 1998 som bol buď poslancom, alebo štátnym tajomníkom.“ A tak si ako štyridsaťosemročný otvoril súkromnú advokátsku prax. „Až teraz, po zvolení v roku 2002 som ju prerušil.“
Ideológ Cuper, fenomén Mečiar
S niekoľkými budúcimi kolegami poslancami sa stretol ešte v čase, keď netušil, že bude politikom. „S Cuperom som študoval, dokonca som s ním býval v internátnej izbe, už vtedy bol vtipný. Bol od nás starší, snažil sa nás vychovávať a viesť k vyšším métam. Veľmi sa mu to však nedarilo, skôr my sme ho držali na uzde.“
To, že nakoniec vstúpil do politiky, ale majú na svedomí Húska a Michal Kováč, oslovili ho na kandidátku HZDS ako odborového predáka. Keď žiadosť zopakoval Mečiar, súhlasil. V Národnej rade bol šéfom brannobezpečnostného výboru s členmi Slotom i Bugárom: „Viete si predstaviť, ako to tam vyzeralo. Raz prišiel Slota s koltom a chcel robiť poriadky. Podarilo sa nám ho spacifikovať.“ (Smiech.)
Odkiaľ zobral Mečiar peniaze na Elektru a jeho deti na svoje veľké majetky, Polka netuší ani sa na to nepýtal: „Keď som bol prvýkrát v Elektre, užasol som. Z dvoch dôvodov – kde na to zobral a čo to spravil. Je to závodná chata, kolos, ktorý človek nemôže ani reálne využívať.“ Napriek všetkému si Polka nemyslí, že vzťah Mečiara napríklad s Lexom je ideálny: „Súdim podľa toho, ako sa zachoval k Ivanovmu bratovi, ktorý sa chcel dostať na kandidátku. Nepredpokladám, že pôjdu proti sebe, ale Mečiar nemá priateľov.“ Z funkcie predsedu HZDS ho napriek tomu zosadiť nemožno: „Má svoju charizmu, ktorou pôsobí na ľudí v strane. On rozhoduje o ich bytí a nebytí. Pre okresných a krajských bossov je stále božstvom. Od neho odchádzajú iba ľudia, ktorí sú k nemu najbližšie a ktorí majú šancu reálne spoznať jeho štýl práce.“
Polka to pozná, sám odišiel s Vojtechom Tkáčom a je pomerne silným mužom v novovznikajúcej Ľudovej únii, je zo všetkých odídencov poslednej várky najviac v médiách: „Ak sa nám podarí vybudovať stranícke štruktúry, tak verím v úspech. To bude základ. S financovaním je to tak, že nedávno sme mali tlačovku, tak sme sa vyzbierali po päťsto korún.“ ROMAN KRPELAN
