Eduard Kukan. Bude striedať Schustera? FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
Minister zahraničných vecí a kandidát na post hlavy štátu Eduard Kukan o vojne, USA a rope aj o Schusterovi, Mečiarovi a nobleseMužské meno Eduard má anglický pôvod a význam mena je mocný, bohatý. Ľudia s tým menom majú veľkú sebadôveru a sú málo ovplyvniteľní. Stáva sa, že predstierajú plachosť, tá je však väčšmi zdanlivá než skutočná. V rozhovoroch sú príjemní, uvoľnení. Platilo to aj v rozhovore s ministrom zahraničných vecí Eduardom Kukanom pre SME.
O vojne, USA, rope i OSN
Boli ste hore, keď sa začal prvý útok na Irak? Dostali ste ako šéf diplomacie na Slovensku informáciu, že to bude vtedy, niečo pred štvrtou?
„Konkrétnu informáciu o hodine som nedostal. Mali sme indície, že by to mohla byť tá noc. Spolupracovníci mi hneď zavolali a prakticky od začiatku som to sledoval.“
Boli ste v telefonickej pohotovosti aj pred vojnou alebo existujú pre muža vo vašom kresle i voľnejšie režimy?
„Keďže existuje mobil, voľnejší režim prakticky nemá nik, jedine, že by ho človek vypol. Ja to nerobím.“
Sledujete vojnu v priamom prenose?
Keď mi to čas dovolí. Cez víkendy sledujem TA3 aj počas dňa.“
Hovorí sa o oslobodzovaní Iračanov. Ale tí sa Američanom bránia. Ako to ako dlhoročný diplomat i minister diplomacie hodnotíte smerom k USA i vonku?
„Nálady, premýšľanie irackého obyvateľstva sú výsledkom dlhoročného diktátorského, autoritatívneho pôsobenia Saddáma Husajna na čele štátu. Je tam dvadsaťštyri rokov. Sú to dlhé roky na to, aby mali ľudia obavy, aby nevyjadrili verejný odpor voči režimu. Sú známe prípady nemilosrdného vyrovnania sa s odporcami jeho politiky. Cieľom tejto vojny je aj umožniť Iračanom voľnejšie dýchať a žiť. Ešte to chvíľu potrvá, kým sa psychicky preorientujú na možnosť iného života, bez slepého načúvania diktátorskej autorite.“
Vojna bude dlhšia, než sa predpokladalo, nebude to šok, po ktorom nastúpi úľava. To môže ešte vyhrotiť nálady medzi Iračanmi a vojnovou koalíciou.
„Postup je pomalší, lebo Američania sa vyhýbajú riziku civilných obetí a vojnovým akciám, kde by dochádzalo k priamym kolíziám. Videl som aj fotografie, kde pijú anglickí vojaci kávu s Iračanmi. Zatiaľ je ich málo, ale postupne sa to určite zmení.
Objavili sa signály, že Husajn chce opustiť krajinu, nehrozí tým bezprostredné riziko globálneho ohrozenia sveta, ak po jeho odchode zneužijú známe živé štíty chemické zbrane?
„Ťažko predvídať Husajnovu taktiku. Diplomatické úsilie, aby opustil krajinu, bolo celkom vážne myslené a dalo sa tak vojne vyhnúť. Jej dôsledok je však jasný. Skôr či neskôr dôjde k odzbrojeniu Iraku. Bude zaujímavé, ako sa bude Husajn s rodinou správať vtedy. Nič sa nedá vylúčiť. Ale vojna proti terorizmu môže byť úspešná len vtedy, keď sa vytvorí čo najširšia koalícia. S medzinárodným terorizmom nemôže viesť víťazný zápas nijaká osamotená krajina.“
Pred pár mesiacmi ste SME povedali, že súhlasíte s politikou Georgea Busha, pretože maximalisticky zohľadňuje potreby svojej krajiny. To vyjadrenie je dnes v súvislosti s vojnou v Iraku dvojsečné. Na jednej tu je oprávnená hrozba terorizmu, na druhej strane náznaky, že môže ísť o ropu. Ako sa musia USA po vojne zachovať?
„Myslím, že reči o rope ako dôvode vojny, nie sú oprávnené a pravdivé. Američania sa angažovali v iných regiónoch sveta, aj keď nešlo o ropu. To, akým spôsobom sa bude uskutočňovať obnova, rekonštrukcia Iraku, ale bude veľmi dôležité. Tam budú mať Spojené štáty určite záujem, aby sa všetky rekonštrukčné aktivity robili na základe mandátu OSN.“
Nezmení sa po tejto vojne usporiadanie sveta?
„Celý svet bude sledovať, ako sa zachová vláda Georgea Busha, k budúcemu dominantnému postaveniu USA v Iraku by dôjsť nemalo. Doteraz tam mali obchodné záujmy Francúzi, Nemci, Ruská federácia. Svet bude veľmi pozorne sledovať, či Američania nebudú likvidovať tieto väzby. Tam môžu Američania potvrdiť, že im nejde o egoistické záujmy, ale že to bol potrebný zápas, aby Irak ďalej neexistoval ako hrozba pre región i svet.“
Nezmení sa postavenie OSN po tom, ako útok na Irak podporilo napriek neodporúčaniu tejto organizácie až tridsať krajín sveta?
„V takýchto krízových situáciách by bolo žiaduce, aby všetky kroky odsúhlasila OSN. Táto situácia však ukázala jej limity. Podobné situácie môžu vzniknúť aj v budúcnosti vtedy, keď v nejakom regióne dôjde k hromadnému zabíjaniu, ničeniu kultúrnych hodnôt a Bezpečnostná rada sa opäť nebude vedieť dohodnúť, lebo existuje právo veta. Naozaj je otázne, či treba donekonečna diskutovať bez ohľadu na dramatickú situáciu, ktorú vykresľujem. Bezpečnostná rada bude teraz iste premýšľať, akým spôsobom môže byť akčnejšia a bezprostredne reagovať na výzvy sveta tak, aby to neuškodilo jej samotnej. Je to dôležitá organizácia, jediná univerzálna, budeme ju potrebovať. Verím, že časom sa jej pozícia posilní.“
Boli ste aj veľvyslancom pri OSN, poznáte to prostredie aj ako dlhoročný diplomat. Myslíte si osobne, podľa tých znalostí, že sa postavenie USA zmenilo v diplomatických kruhoch? Nálady voči Amerike?
„Myslím si, že tie nálady sú rozdelené. Sú dve skupiny štátov, podobne ako to vnímame aj my v Európe. Ale keď si spomeniem na svoje časy v OSN, na to, ako funguje generálny tajomník, jeho námestníci, všetky tie inštitúcie, je to veľmi profesionálny prístup, emócie, osobné a citové hodnotenia sa potláčajú. Myslím si, že vzťah tej vysokej hierarchie OSN k Američanom sa nezmenil. A rovnako je to aj u veľvyslancov a stálych predstaviteľov najväčších veľmocí v OSN. Samozrejme, je to tam taký minisvet, kde sú zastúpené všetky krajiny sveta. Všetko, čo sa udeje, sa tam rieši, ľudia sa osobne poznajú, každý deň sa stretávajú, dokážu preto k týmto najťažším situáciám pristupovať racionálne. Aj keď majú niekedy dramaticky odlišné názory, nevyvolá to osobné nepriateľstvo, nad to sa dokážu povzniesť.“
Keby sa malo hovoriť o vojne v spoločenstve tých istých ľudí súkromne, bolo by ich rozhodnutie rovnaké s oficiálnym vyhlásením OSN?
„Dobrá otázka. Myslím si, že by to bolo viac-menej rovnaké. Sú to takí vyspelí, skúsení, múdri, kvalifikovaní ľudia, ktorí sú tam, kde sú aj preto, že sa naozaj stotožnili s politikou svojej krajiny. Keby sa rozhodovali v súkromí konkrétne osoby veľkej päťky, rozhodnutie by bolo rovnaké, možno len s malými rozdielmi.“
O Mečiarovi a poste prezidenta
Kedysi sa hovorilo, že do nadnárodných štruktúr mierite aj vy. Vaša manželka by vás radšej videla v diplomacii. Vy ste zmenili názor a stali ste sa opäť ministrom. Presvedčili vás a ste lojálny typ človeka?
„Nebolo ma treba do toho kresla tlačiť, vždy som hovoril, že som po štyroch rokoch v Dzurindovom kabinete chcel pokračovať ako minister zahraničných vecí. V zahraničnej politike, v postavení Slovenska vo svete sa urobili veľké posuny, naštartovali sa procesy nášho členstva do NATO, EÚ.“
Tie hlasy bolo však počuť – že smerujete na vysoký post práve do OSN.
„Na to zabudnime, to bola cielená dezinformácia, nikdy som nič také nepovedal. Takže byť opäť ministrom ma nemuseli presviedčať, robím tú prácu s obrovskou chuťou, nemám nijaký problém vykonávať tú líniu zahraničnej politiky, ktorú si osvojila aj druhá vláda Mikuláša Dzurindu.“
Napriek tomu SDKÚ ohlásila vašu kandidatúru na post prezidenta. Je vaša ambícia uchádzať sa o kreslo hlavy štátu úprimná?
„O tom, že funkcia ministra zahraničných vecí ma plne uspokojuje, môžem sa v nej naplno realizovať, som hovoril verejne. V SDKÚ však vznikla debata o otázke kandidáta na prezidenta. Veľmi dlho, seriózne som o nej potom premýšľal. Rozhodnutie, že to skúsim, že ponúknem svoje služby, lebo ide o službu obyvateľom, som urobil po pol roku.“
Oznámenie bolo však vhodne načasované, vo verejnosti rezonovala kauza odpočúvanie Pavla Ruska, potom podnikateľa blízkeho SDKÚ Badžgoňa. Nemalo to súvis?
„Nie, keď som to rozhodnutie urobil, bolo úprimné a už ho beriem so všetkou vážnosťou. Oznámili sme to verejnosti hneď, ako som sa rozhodol.“
Čo ste zvažovali ako za?
„Pri zvažovaní za som si pri všetkej skromnosti povedal, že v tomto období vývoja Slovenskej republiky by mal na čele štátu stáť politik, ktorý má okrem prehľadu dobré postavenie v zahraničnopolitickej oblasti. Nový prezident nastúpi do funkcie v čase, keď Slovensko bude čerstvým členom NATO a EÚ. V politike som od roku 1994 a Slovensko poznám veľmi dobre.“
Vyčítajú vám však, že ste mestský typ.
„Rovnako dobre sa pohybujem v najmenších dedinkách a nemám problém ísť si sadnúť do krčmy na poldeci s ich obyvateľmi.“
Proti bolo čo?
„Mal som skôr obavy, aby tým netrpela rodina, aby cena, ktorú musí človek zaplatiť za miesto v politike, za to, že je známy, nebola vysoká.“
Úlohu novej prvej dámy prijímala Slovenka Lívia Klausová v Česku nerada napriek tomu, že manžela vždy podporovala. Radili ste pred ohlásením kandidatúry na tento post vy s manželkou?
„Samozrejme, áno. Radil som sa aj s deťmi. Je to nápor na celú rodinu, s tým musí človek počítať.“
A jej reakcia?
„Na prvé počutie tiež nebola nadšená. Moje rozhodnutie však rešpektovala a mlčky s ním súhlasila. Vie si konkrétne predstaviť, čo znamená byť manželkou najvyššieho predstaviteľa, išlo jej najmä o to, že budeme mať ešte menej súkromia, menej možností na normálny rodinný život. Ale nakoniec u nej prevládlo to, čo vždy v minulosti, že manželka má nasledovať manžela v dobrom i zlom. A v minulosti mi naozaj vždy bola oporou.“
Podľa posledného prieskumu máte medzi potenciálnymi kandidátmi na post prezidenta najvyššiu podporu, za vami je Mečiar. Keď bol Schusterovým hlavným súperom o ten post, koalícia prezentovala súčasného prezidenta ako „menšie zlo“. V kampani sa na víťazstvo používa všetko, kampaň menšieho zla je jednoduchá a osvedčená. Nebude vás to urážať?
„Nie je to dobrá pozícia, samozrejme.“ (Smeje sa, vážnejšie pokračuje:) „Minimálne by to nebol dobrý pocit. Dúfam, že Slovensko si konečne bude môcť zvoliť prezidenta, ktorý bude logickou voľbou, voľbou väčšiny. Tých menších ziel sme v minulosti mali už veľa. Nebol by som rád v takej situácii.“
A čo hovoríte na protikandidáta Františka Mikloška?
„Myslím, že je to skvelý kandidát, teším sa na naše súperenie. Osobne ho mám veľmi rád, sme priatelia, rešpektujeme jeden druhého, vieme sa pekne porozprávať. Takýto kandidát je zárukou kultúrneho a civilizovaného vedenia predvolebnej kampane.“
Nebolo by ale pre Slovensko šťastím mať apolitického prezidenta, napríklad v osobe Petra Šťastného?
„Peter Šťastný by možno bol dobrým prezidentom. Má úctu, rešpekt všetkých občanov. Ešte je mladý a neviem osobne, ako by sa k tej kandidatúre postavil. Ale ak mám odpovedať na otázku, myslím si, že Slovensko by si zaslúžilo aj takéhoto prezidenta.“
O komunistoch a noblese
Budete kandidovať ako minister, ako člen SDKÚ?
„Áno, ako minister, členstvo v strane ukončím pred prípadným nástupom do funkcie.“
Ak by ste sa stali tretím prezidentom, šlo by zas o prezidenta komunistu. Budú sa ľudia rozhodovať aj podľa toho alebo už také témy na Slovensku opadli, čo myslíte?
„Myslím, že budú takí, na ktorých bude vplývať pri rozhodovaní aj moja minulosť, ale myslím si, že ich už je na Slovensku málo.“
Vidíte nejakú symboliku v tom, že Klausova žena je Slovenka a vaša zase Češka? Veríte takým symbolom?
(Smiech.) „Je to náhodný symbol, hoci ma na to mnohí upozorňujú a sympaticky sa na tú paralelu pozerajú.“
Zmenil sa podľa vás Václav Klaus po príchode na Hrad?
„Je priskoro vynášať súdy. To, že si prvú cestu naplánoval na Slovensko, je pekným politickým gestom. Ten signál vnímam tak, že aj on chce mať so Slovenskom výborné vzťahy, uvidíme, aký bude jeho ďalší vývoj. Osobnostné a všetky iné predpoklady na dobrého prezidenta má.“
Politika, šarm a spôsob života ktorého z prezidentov vo svete vás oslovujú?
„Nechodil by som ďaleko, Aleksander Kwasniewski, poľský prezident. S minulosťou, ktorú má, je druhý raz prezidentom. Na Západe, a to nielen v Spojených štátoch, ale aj vo Francúzsku, v Nemecku je absolútne rešpektovaný. Je to osobnosť, má šarm, vie sa správať formálne i neformálne, s dekórom. Dnes je to jeden svetový politik, ktorý sa takto presadil, jeho kariéru i postup obdivujem, dokázal absolútne presvedčiť o svojich kvalitách.“
Čo by ste vy urobili, aby sa kreslo prezidenta na Slovensku získalo na dôstojnosti? Predsa len, obdobie prvého prezidenta bolo limitované najmä osobným sporom Michala Kováča s Vladimírom Mečiarom, Schuster je limitovaný škandálmi okolo svojich chorôb, ciest po Brazílii a makarenami.
„Správal by som sa úplne normálne, striktne dodržiavajúc kompetencie, ktoré hlave štátu vyplývajú z Ústavy SR.“
DAŠA MATEJČÍKOVÁ
