Paríž/Brusel 26. júla (TASR) - Budúce rozšírenie Európskej únie ešte posilní už existujúce rozdiely medzi znepokojeným severom a solidárnejším juhom únie. Budúci občania EÚ z kandidátskych krajín sú sami rozdelení v otázke európskeho projektu, lebo niektoré spomienky na "Zväz" sú v nich ešte stále prítomné, najmä v Poľsku, na Slovensku a v Lotyšsku, píše v spojitosti s v stredu predstaveným dokumentom o reforme európskeho vládnutia francúzsky denník Libération.
Sen o "odvete" starého kontinentu proti USA je stále leitmotívom krajín juhu. Naopak, krajiny severu sú kritické až cynické v otázke európskeho projektu, ktorý často pokladajú za hrozbu proti ich vlastným projektom o spoločnosti.
Je ťažké "predať" jeden a ten istý "obraz" EÚ rôznym kultúram. Zväčšujúci sa rozdiel medzi krajinami severu (Holandsko, Švédsko, Nórsko a Veľká Británia) a krajinami juhu (zakladajúce krajiny únie, stredomorské krajiny, väčšina budúcich členských krajín a Írsko) vôbec nie je mýtom.
V dokumente, ktorý v stredu prijala Európska komisia v Bruseli, o reforme vládnutia v EÚ, sa rozdiel medzi severom a juhom nazýva "psychologickou vzdialenosťou". Dokument o vládnutí v únii prináša niekoľko spôsobov, ako odstrániť priepasť medzi občanmi a európskymi inštitúciami, ako zvýšiť zapojenie ľudí do rozhodovania EÚ a ako zlepšiť vzájomnú komunikáciu.
Zo štúdie o "vnímaní EÚ" občanmi jej členských krajín a občanmi z kandidátskych krajín vyplynulo, že občania členských krajín únie nevedia nič alebo len veľmi málo o európskom inštitucionálnom systéme.
Nevedomosť, zmätené alebo len približné informácie sú všeobecným javom v EÚ, uvádza sa v materiáli EK. Platí to aj o veľkých akciách EÚ, napríklad o spoločnej poľnohospodárskej politike, o subvenciách pre výskum, o pomoci pre regióny.
Fakt neznalosti sa zistil aj vo veľkých krajinách únie. Naopak, v niektorých kandidátskych krajinách o európskych skutočnostiach vedia oveľa viac a lepšie, najmä v Rumunsku a Slovinsku. Štúdiu o vnímaní EÚ občanmi si dala vypracovať EÚ pri príležitosti predstavenia dokumentu o reforme vládnutia.
Drámou EÚ bolo, že sa nikdy nevenovala každodenným problémom občanov. Zdalo sa, ako by nevedela komunikovať s nimi. "Vždy sme si mysleli, že predávame Claudiu Schifferovú, ale v skutočnosti išlo o Frankensteina," ironicky povedal nemenovaný člen EK. Preto sa EK chce pustiť aj do problému komunikácie s občanmi. Preto v stredu predstavila dokument o "európskom vládnutí".
