Kandahár 5. apríla (TASR) - Hadžího Giláního - blízkeho spojenca afganského prezidenta Hamída Karzaja - zastrelili v piatok na juhu Afganistanu. Atentát je pravdepodobne dielom oživujúcej sa aktivity príslušníkov fundamentalistického hnutia Taliban.
Hadžího Giláního a jeho synovca zastrelili v noci na piatok v meste Díh Rawúd, keď prechádzali okolo svojho domu. Oboch napadli šiesti muži, ktorí po útoku ušli. Polícia zatiaľ nikoho nezadržala a prípad vyšetruje. Oficiálne miesta podozrievajú z útoku ozbrojených členov hnutia Taliban.
Hovorca afganského prezidenta Saíd Fazíl Akbar však informoval, že panuje presvedčenie, že motívom vraždy boli kmeňové rozpory. "Toto nie je politická vražda. Medzi dvoma dedinami alebo kmeňmi panuje nepriateľstvo, isté osobné rozdiely," povedal k vražde Akbar.
Gilání bol prvý kmeňový náčelník, ktorý poskytol Karzajovi, budúcemu afganskému prezidentovi, útočisko v provincii Uruzgan. Odtiaľ Karzaj začal útok proti Talibanu niekoľko týždňov pred tým, ako sa ozbrojená zložka tohto fundamentalistického hnutia zrútila po americkom bombardovaní koncom roku 2001.
Karzaj vstúpil do Afganistanu tajne iba s hŕstkou blízkych spolupracovníkov a veľmi sa spoliehal na podporu a ochranu zo strany protitalibanských sympatizantov. Prešmykol sa okolo niekoľkých kontrolných bodov a mnoho dní žil v domoch svojich prívržencov, ktorí jeho ukrývaním riskovali svoje životy.
V posledných týždňoch došlo na juhu Afganistanu k niekoľkým útokom príslušníkov Talibanu, pri ktorých zahynul aj jeden z pracovníkov Medzinárodného Červeného kríža. Pri prepade vojenského konvoja zase zahynuli dvaja americkí vojaci.
Panujú obavy, že pozostatky ozbrojených zložiek Talibanu sa teraz preskupujú a znovu organizujú, aby destabilizovali Karzajovu vládu.
Pred týždňom vydal vodca bývalého afganského vládnuceho hnutia Taliban mulla Muhammad Umar nové nariadenie vyzývajúce na džihád (svätú vojnu) proti americkým vojakom v krajine a Afgancom, ktorí s nimi spolupracujú.
Umarov najnovší dekrét, v ktorom porovnáva Afganistan s Irakom, nesie podpisy 600 islamských duchovných pripomínajúcich veriacim ich povinnosť viesť džihád a prichádza v čase zintenzívnených útokov proti medzinárodným silám v krajine.