Frankfurt 3. apríla (TASR) - Najvyšší súd USA sa začal v uplynulých dňoch venovať skutočne historickej a pritom v Spojených štátoch aj dnes chúlostivej téme: rasovej diskriminácii. Sudcovia majú rozhodnúť, či rasa môže hrať úlohu napríklad pri rozhodovaní o prijatí na vysokú školu, informuje dnešné vydanie nemeckého denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung.
Od výroku sudcov bude závisieť aj budúcnosť programov tzv. pozitívnej diskriminácie v oblasti vysokého školstva. Pozitívna diskriminácia (Affirmative Action) mala pôvodne odstraňovať historicky podmienené rozdiely medzi čiernymi a inými menšinami. V súčasnosti však ide o životné perspektívy nielen amerických černochov a hispáncov, ale aj bielej väčšiny, pokračuje FAZ.
Žalobu na Najvyšší súd podali tri biele študentky, ktoré neboli prijaté na Univerzitu v Michigane. Rozhodnutie o neprijatí na vysokú školu považujú biele Američanky za nespravodlivé kvôli tomu, že Univerzita postupovala pri prijímaní farebných uchádzačov o niečo benevolentnejšie a svoje rozhodnutie zdôvodňovala pozitívnou diskrimináciou a snahou zachovať "mnohorakosť študentstva."
Na metódu pozitívnej diskriminácie nemá rovnaký názor ani americká politická špička. Prezident George Bush zastáva názor, že na prvom mieste sa majú zohľadniť vedomosti a predpoklady budúceho vysokoškoláka, nie farba jeho pleti a žalobu študentiek podporuje. Minister zahraničných vecí Colin Powell zas pozitívnu diskrimináciu podporuje a tvrdí, že farba pleti ešte aj v USA často prekryje vynikajúce schopnosti a neraz pôsobí ako diskriminačný faktor. Rozhodnutie Univerzity v Michigane postupovať podľa zásad pozitívnej diskriminácie vítajú aj niektoré spoločenské organizácie a predstavitelia americkej armády, ktorých povinnosťou je starať sa o etnickú mnohorakosť amerických ozbrojených síl. Jediný čierny sudca Najvyššieho súdu Clarence Thomas s pozitívnou diskrimináciou nesúhlasí. Rozsudok Najvyššieho súdu sa očakáva v júli, uzatvára FAZ.
