NEMECKO: Berlín prežíva kvôli Bagdadu znovu svetovú vojnu

BERLÍN 31. marca (SITA/Reuters) - Obrazy Iračanov zabitých silnejším okupantom oživili nočnú moru v mysliach nemeckých občanov, ktorí v poslednom boji Druhej svetovej vojny márne kládli odpor, aby zachránili Berlín. Vojna v Iraku, vedená predovšetkým Spoj

enými štátmi, prebudila emócie celého sveta. Zvlášť citlivo však reagujú na obrazy zabitých irackých vojakov a civilistov v Berlíne, kde je ešte teraz možné nájsť stopy po hrôzostrašnom obliehaní z roku 1945. "Súcitím s tými chudákmi, čo trpia v Bagdade," povedal 76-ročný Gerhard Peters, ktorý v roku 1945 dezertoval v Berlíne z armády len niekoľko dní pred koncom Druhej svetovej vojny. "Som presvedčený, že túto vojnu nechcú rovnako, ako sme my nechceli tú našu. A teraz kvôli nej umierajú. Viem si predstaviť, že sú rovnako deprimovaní, ako sme boli my."
Druhá svetová vojna vyvrcholila bojom o Berlín. Sovietska armáda vyslala do boja o skalp nacistického diktátora Adolfa Hitlera 2,5 milióna vojakov, 6 250 tankov a 7 500 bojových lietadiel. Berlín mal k dispozícii len 45 tisíc vojakov Wehrmachtu a elitných jednotiek Waffen SS. Obranu tvorili aj penzisti a dospievajúca mládež v celkovom počte 40 tisíc osôb.
Berlín už mal v tom čase za sebou skoro štyri roky anglo-amerického bombardovania, pri ktorom prišlo o život 52 tisíc ľudí. Dva týždne trvajúce boje o Berlín skončili 2. mája, týždeň pred nemeckou kapituláciou. Bola to jedna z najkrvavejších bitiek Druhej svetovej vojny. Červená armáda prišla zhruba o 78 tisíc vojakov. Nemcov padlo 50 tisíc, z toho minimálne 20 tisíc osôb boli civilisti.
Zlomový okamih prišiel 30. apríla, keď Hitler spáchal samovraždu. Potom sa Tretia ríša zrútila. Vodca si vzal život krátko po tom, ako si od tlačového atašé prečítal správu Reuters, že jeho chránenec, šéf Gestapa a SS Heinrich Himmler vyjednáva so spojencami. Aspoň tak vysvetlil vtedajšie udalosti britský historik Antony Beevor.
"Medzi Berlínom a Bagdadom existujú určité paralely," povedal Beevor, autor knihy Berlín: Pád v roku 1945. "Na krátky čas môže dôjsť k obliehaniu, ale nebude to boj, ktorý potrvá päť mesiacov," dodal. Irak uviedol, že od začiatku americko-britskej invázie bolo zabitých viac ako 350 irackých civilistov a 4 tisíc ich bolo zranených.
Otázka, ktorá spája Hitlerov Berlín so Saddámovým Bagdadom, znie: Prečo niekto bojuje za stratenú vec? "Museli sme bojovať za Hitlera až do úplného konca, nemali sme na výber," priblížil vtedajšiu situáciu 76-ročný Harald s tým, že ako 18-ročný chlapec boj prežil len vďaka veľkému šťastiu. "Keď niekto povedal, že bojovať nechce, tak ho obesili alebo zastrelili," dodal.
Pamätníci vojny však tvrdia, že boli aj iné dôvody, prečo sa bojovalo. Nemcov hnali do boja obavy z protivníkov, vernosť Hitlerovi, národná hrdosť, pocit dobrodružstva a dokonca aj nádej, že by vo vojne mohli ešte zvíťaziť. Nemeckých vojakov tiež poháňala propaganda hlásajúca, že pokiaľ sa Nemecko dostane do sovietskych rúk, môže krajina očakávať znásilňovanie a perzekúcie.
"Pre väčšinu z nás bol jedným z faktorov, ktoré nás najviac motivovali, strach z Rusov," povedal 74-ročný Lothar Löve, bývalý novinár. "Bojovali sme, aby sme Rusi zadržali za mestom a neskončili na Sibíri. Dúfali sme, že prídu Američania a obsadia Berlín."
Na Berlín spadlo viac bômb a delostreleckých granátov než na akékoľvek európske mesto. Budovy s rozlohou viac než 80 kilometrov štvorcových boli zrovnané so zemou. Zničených bolo pol milióna domov. Neporušených zostalo len päť percent budov.
Pozostatky bojov sú vidieť ešte dnes. Niektoré budovy doteraz špatia diery po guľkách a ruiny kostola cisára Viliama v centre mesta boli ponechané ako odstrašujúci protivojnový monument. Pod povrchom sú stále ešte skryté nevybuchnuté bomby a delostrelecké granáty. Kopy, vytvorené so sutín veľkosti 80 miliónov kubických metrov, sú také vysoké, že sa na nich dá v zime lyžovať.
"Iračania zažijú peklo," povedal Otto Hämmerle, ktorý mal v roku 1945 14 rokov. "Stačili sme doraziť do protileteckých krytov a mal som šťastie, že som to prežil bez vážnejšieho zranenia." Dôchodca Erwin Krumm podotkol, že by George W. Bush mal byť považovaný za obdobu Hitlera, lebo začal nespravodlivú vojnu. "Bush je ako Hitler - stará sa sebecky len o svoje záujmy," povedal Krumm, ktorý mál 14 rokov, keď skončila Druhá svetová vojna.