Krátko po získaní titulu majstrov sveta v ľadovom hokeji sa na trhu objavilo CD s nahrávkami komentárov Slovenského rozhlasu Mateja Hajka (malé foto hore) a Jozefa Jarkovského (druhý zľava) a ich rozhovorov so slovenskými hokejistami. FOTO – ARCHÍV
Dvojica komentátorov Slovenského rozhlasu sprevádza slovenský hokej od jeho začiatkov. Boli pri prvom účinkovaní reprezentácie v C– skupine, komentovali dnes už historické zlaté finále proti Rusom v máji 2002. Cédečko s nahrávkou ich komentovania získalo zlatú platňu v predajnosti, niektoré vety z vysielania tak zľudoveli, že ich po sebe pokrikujú deti na sídlisku. Nahrávka komentára k rozhodujúcemu gólu Petra Bondru sto sekúnd pred koncom stretnutia dokonca po šampionáte zahltila slovenský internet.
Jozef Jarkovský pracuje ako regionálny redaktor Slovenského rozhlasu v Košiciach. Napriek pätnástim rokom za mikrofónom je skromný: „Ja sa už vôbec nepovažujem za nejakú legendu, či čo.“ Faktom však zostáva, že ako komentátor prežíval najsmutnejšie i najkrajšie chvíle slovenského ľadového hokeja, stál aj pri vystúpeniach futbalistov na medzinárodnom fóre: „K rozhlasu som inklinoval už dávnejšie, sledoval som hlavne športové relácie.“ Práca redaktora ho jednoducho lákala, konkrétne komentátorské vzory nemá. Počas kariéry ho ani zďaleka nefascinoval len hokej: „Venoval som sa intenzívne aj futbalu, dokonca som komentoval aj medzištátne zápasy, dnes robím basketbal aj hádzanú.“ Kedy sa po prvýkrát posadil za mikrofón reportéra, na to si už nespomína a o mladšej komentátorskej dvojičke hovorí v dobrom: „Maťo Hajko začínal veľmi mladý, ja som si ho vybral ako človeka, ktorý by to mohol robiť. Myslím, že sme vtedy urobili dobre.“
Matej Hajko začal so športovým komentovaním už po dvojročnej práci v rozhlase: „Už po troch rokoch som komentoval majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji z Viedne.“ Svoj prvý odkomentovaný zápas si presne nepamätá, podobne ako Jarkovský má „v muške“ viaceré športy: „Okrem hokeja sa venujem tenisu a futbalu.“ Povolanie športového komentátora neprináša len pekné zážitky, ale neraz i trpkú chuť sklamania: „Olympijské turnaje, ktoré sme zažili s hokejistami, boli prepadákmi. Vari by som ešte chcel zažiť komentovanie úspešnej olympiády.“ Nenaplnený sen do budúcnosti majú obaja komentátori rovnaký: „Keby tak Slovensko hralo o olympijské zlato.“
(th)
