Polák vľavo začína v Ozvenách dňa, má 24 rokov. Vpravo pred pár rokmi, keď pomáhal budovať na Twiste športové spravodajstvo. FOTO – ARCHÍV
Jeho otec i starý otec boli divadelnými ochotníkmi. V mladosti ho zlákali viaceré športy. Aktívne hrával futbal i basketbal, neskôr sa venoval spevu, hre na husliach a študoval herectvo. Počas kariéry precestoval takmer celý svet. Jeho hlas poznali všetci: mladí, starí, muži aj ženy. Karol Polák je žijúcou legendou športového komentovania u nás. Ako si žije dvanásť rokov po odchode z televízie?
Šírilo a stále sa šíri o tom mnoho dohadov a fám. Karol Polák tvrdí, že ho z televízie nikto nevyhodil: „V Slovenskej televízii som mal zo všetkých komentátorov najvyšší plat – 4200 korún.“ Situácia sa však zostrila a Karol ucítil, že je čas odísť. „Vtedy ma oslovili páni zo spoločnosti, prevádzkujúcej stávkové kancelárie, a ponúkli nepomerne lepšie podmienky. Nielen platové.“ Polák si situáciu premyslel a na druhý deň sa zdvihol zo stoličky, tresol dverami a viac ho nikto v STV nevidel. Stál pri zrode športového spravodajstva na Twiste, ktorého riaditeľ ho dodnes volá späť k športovému mikrofónu. V regionálnej bratislavskej televízii pripravuje futbalovú talkšou: „Práca s publikom ma aj dnes baví.“
Prvé skúsenosti z rozhlasu má Karol Polák z detstva. „Ako šesťročné dieťa som sa hrával na ulici pred rozhlasom. Raz nás zavolali na nahrávanie, aby sme robili zvukovú kulisu a ja som vtedy dokonca dostal prvý honorár! Tri koruny!“ Ešte ako študent vysokej školy robil v nočnom vysielaní slovenského rozhlasu. „Do vysielania vtedy hľadali externých redaktorov na čítanie nočných správ. Mňa už poznali z účinkovania v nedeľných inscenáciách, tak mi navrhli spoluprácu.“
Popri rozhlase hral aj ochotnícke divadlo a jeho umenie neuniklo pozornosti nestorovi slovenského divadelníctva Jankovi Borodáčovi. „Borodáč ma osobne zavolal na divadelnú fakultu. Študoval som v ročníku s Milošom Pietorom či Oldom Hlaváčkom.“ A robil ešte aj konferenciéra, tým si privyrábal.
Po skončení divadelnej fakulty získal Polák angažmán v Martine, no aj v Slovenskej televízii. „Bola ešte v plienkach, večerné správy tam čítal jeden človek. Oslovili ma, či by som nemal záujem vypomôcť.“ Zakrátko sa stal známou tvárou, ktorá sa pravidelne prihovárala divákom. Ten pravý Karol Polák, akého dnes poznajú generácie, to stále nebol. Jeho náklonnosť k športu bola jednoducho prisilná. S úsmevom hovorí, že v správach postupne pribúdalo športových informácií, až ich tam bolo viac ako spravodajstva. „Až kompetentným v televízii začala byť moja náklonnosť k športu jasná.“
Začal s komentovaním krasokorčuľovania. S komentovaním preskákal vyše tridsať rokov. Bol súčasťou dvanástich olympiád, sedemkrát bol na futbalových majstrovstvách sveta. Ťažké srdce má preto na dnešné televízne hviezdy: „Ktoré robia novinárčinu spoza stola. Napríklad Jarka Hargašová v živote neokomentovala ani minútu zápasu. Nikdy sa nezainteresovala do diania okolo športu, vždy iba čítala správy.“
(th)
