Podľa typológie tváre, ktorú pre SME vypracovali manželia Korčekovci, je minister obrany Ivan Šimko ukážkou systematického a metodického človeka: „O čom svedčí mohutný nadočnicový oblúk. Minister Šimko je zameraný na nedostatky, na ktoré nielen poukazuje, ale ich aj odstraňuje. Je starostlivý, snaží sa uchrániť všetko dobré, čo sa vybudovalo. Môže byť pozorný aj k potrebám svojich podriadených a určite k rodinným príslušníkom. Nikdy nie je spokojný s tým, čo dosiahol, najmä v pracovnej oblasti si kladie stále vyššie a vyššie ciele, až k utopickej dokonalosti.“ FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
Minister obrany, kresťanský demokrat Ivan Šimko o vojne.
Sledovali ste prejav Busha po prvom útoku na Irak? Hovoril o oslobodzovaní Iračanov. Súhlasíte?
„Každý vidíme veci zo svojho zorného uhla. Pre mňa je dôležité, že Irak viac ako dvanásť rokov neplnil rezolúcie Bezpečnostnej rady, že predstavuje riziko pre svetový mier a bezpečnosť a existuje legitímne právo ho odzbrojiť. Zbrane hromadného ničenia sú veľmi nebezpečné, ich likvidácia je komplikovaná. Nie je možné ich zahrabať alebo zapáliť. Husajn nikdy nepreukázal, že ich zlikvidoval, vždy, keď sa im inšpektori dostali na stopu, ich vykázal z krajiny.“
Keď útok začal, televízie naživo vysielali zábery z Bagdadu. Odvtedy sleduje vojnu vďaka novinárom a videotelefónom na CNN a BBC celý svet. Je to vojna v priamom prenose, ako to vnímate?
„Nie je to nový jav, prvá vojna v priamom prenose bola v roku 1991 na tom istom mieste. Boli aj zábery z iných operácií, napríklad z bývalej Juhoslávie, vtedy zohrali médiá pozitívnu úlohu. Dnes je už málo vecí, ktoré sa dajú utajiť. To, čo je skutočné, by sme mali vedieť uniesť. Nezatváram si oči pred realitou.“
Vnímate obraz tej vojny ako minister obrany, alebo aj ako občan, kresťan, bežný človek? A viete to vo vašej pozícii oddeliť?
„Asi sa to nedá. Keď je človek zhodou okolností ministrom obrany, človekom byť neprestáva. Keď je kresťan, neprestáva byť kresťanom.“
Ako kresťanský politik, pocítili ste ako dilemu byť na poste ministra obrany krajiny, ktorá na vojne participuje?
„Tú dilemu som riešil už pri zostavovaní vlády. Už vtedy bolo jasné, že situácia smeruje ku konfliktu. Osobne som ani vtedy neveril, že Saddám Husajn odzbrojí dobrovoľne. Bolo mi jasné, že vôľa odzbrojiť ho aj silou tu existuje a je dostatočne silná, takže k tomu napokon dôjde. Už vtedy som si kládol otázku, či Slovensko bude pri tom, alebo nie, a či ja unesiem zodpovednosť za funkciu aj za situácie, že Slovensko bude spolupracovať. Napokon som si odpovedal pozitívne. Nazdávam sa, že ak je morálne odôvodniteľná obrana, aj obrana silou, tak v takom prípade človek môže vykonávať aj funkciu ministra obrany.“
Dilema každého kresťana je jasná – pomôže modlitba, keď sa porušuje Božie prikázanie?
„Božie prikázania sa porušujú, ľudská prirodzenosť volí medzi dobrým a zlým rozhodnutím, a neraz sa stane, že volí aj zlé rozhodnutie. Každému sa to stane. Ak niekto o sebe vyhlasuje, že sa nikdy nerozhodol zle, myslím, že nehovorí pravdu. A to neznamená, že by nemalo zmysel obracať sa k tomu, v čo veríme, a rozmýšľať nad tým aj s vyvodením nejakého ponaučenia alebo rozmýšľať spôsobom, ktorý my kresťania nazývame modlitbou.“
Dá sa zabíjanie ospravedlniť?
„Ak sa pýtate vo všeobecnosti, aj katolícka morálka pripúšťa trest smrti. Asi je treba odpovedať na tú otázku kladne, aj keď to nerobím veľmi rád. Aj kresťanská morálka pripúšťa zabíjanie v sebaobrane, klasickým prípadom je žena pred znásilnením. Považuje sa to za primeranú obranu. Takže všeobecne odpovedám – áno. Aj keď to nie je príjemné.“
Bola hrozba z Iraku tak veľká, že je možné vojnu zargumentovať?
„Zbrane hromadného ničenia, aj keď si to málokto uvedomuje, sú hrozná zbraň. V rukách takých diktátorov ako Husajn a v rukách teroristov, s ktorými má on spojenie, je to veľmi nebezpečné. Sú to neviditeľní protivníci. Prichádzajú v oblekoch, s peniazmi. Žijú medzi nami roky, až kým sa neodhodlajú alebo nedostanú pokyn udrieť. Svet sa bráni, aby sa takýmto ľuďom zbrane hromadného ničenia nedostali do rúk. Lepšie je takejto hrozbe predchádzať, ako čakať, kým sa uskutoční.“
Bude mať vojna pozitívne výsledky, opadne globálne ohrozenie sveta?
„Terorizmus asi nevykorení ani táto vojna, nie je to možné. Myslím, že tieto vojenské operácie splnia svoj cieľ – ak príde k odzbrojeniu Iraku, ak dôjde k zlikvidovaniu zbraní hromadného ničenia. Myslím, že je to cieľ všetkých krajín v Bezpečnostnej rade OSN. Všetky konštatovali, že existencia chemických zbraní je ohrozením svetového mieru a že Husajn sa ich musí zbaviť. Spor je v tom, ako. Viacero štátov má názor, že je to možné bez použitia sily, ja si myslím, že to je nepriechodné. Husajn nebol ochotný pripustiť ani to, že ich má.“
Dnes je to, že ich má, jasné. Je schopný ich teraz použiť?
„Neviem odhadnúť, či je diktátor v záujme svojej záchrany ochotný také zbrane použiť. Faktom ale je, že jeho režim ich už použil vo vojne s Iránom aj voči vlastným občanom. Toto riziko nie je možné vylúčiť.“
Zmení sa po tejto vojne svet? Ako spoločenstvo? Či ako vnútorný svet človeka?
„Vojny vždy boli, a nerád by som prorokoval, že aj vždy budú. Sú dôsledkom konfliktu medzi ľuďmi. Konflikty majú niekedy civilizovanú formu a niekedy brutálnu. Konflikty, základ vojen, asi neodstránime nikdy.“
Autor: ROMAN KRPELANDAŠA MATEJČÍKOVÁ
