Belehrad 24. júla (TASR) - Juhoslovanský parlament dnes v tajnom hlasovaní schválil novú vládu Dragišu Pešiča. Vytvorenie nového kabinetu bolo potrebné po tom, čo bývalý zväzový premiér Zoran Žižič podal koncom júna demisiu na protest proti vydaniu exprezidenta Slobodana Miloševiča haagskemu tribunálu OSN.
Nová, o šesť ministerstiev zredukovaná vláda, má desať členov - piatich Srbov a piatich Čiernohorcov.
Pešič, minister financií v predchádzajúcom kabinete, za hlavnú prioritu svojej vlády označil zachovanie juhoslovanskej federácie. Spoločný štát má byť postavený na novej ústave, ktorá bude rešpektovať záujmy oboch krajín.
Pri predstavovaní programu ešte pred hlasovaním oznámil, že Juhoslávia prijme zákon o spolupráci s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY), prisľúbil, že krajina bude rešpektovať svoje medzinárodné záväzky a bude sa usilovať o odpísanie obrovského vonkajšieho dlhu, ktorý má u Parížskeho a Londýnskeho klubu veriteľov a iných organizácií.
Oddelenému hlasovaniu oboch komôr parlamentu predchádzalo podpísanie dohody o spolupráci medzi Demokratickou opozíciou Srbska (DOS) a čiernohorskou koalíciou Spoločne pre Juhosláviu (KZJ), ktoré vládu tvoria. KZJ je zložená čiernohorských opozičných strán -Socialistickej ľudovej strany (SNP), Srbskej ľudovej strany (SNS) a Ľudovej strany (NS). Zvyšné čiernohorské strany v zväzovom parlamente zastúpené nie sú, keďže minuloročné voľby bojkotovali.
Miroljub Labus, zástupca skupiny ekonómov G-17 a jediný člen kabinetu, ktorý nie je členom DOS ani KZJ, bude naďalej pôsobiť ako vicepremiér pre hospodárske vzťahy so zahraničím.
Goran Svilanovič (DOS), Zoran Živkovič (DOS) a Slobodan Krapovič (KZJ) zostávajú vo funkciách ministrov zahraničných vecí, vnútra a obrany.
Novým ministrom financií - post v predchádzajúcom kabinete zastával predstaviteľ Čiernej Hory - sa stal člen DOS Rasim Ljalič. Momčilo Grubač (DOS) opustil kreslo ministra spravodlivosti, ktorým sa stal Čiernohorec Savo Markovič.
K vytvoreniu novej vlády došlo aj napriek pretrvávajúcim sporom medzi oboma súčasťami federácie - dominantným Srbskom a malou Čiernou Horou, ktorá sa usiluje o získanie nezávislosti. Tento krok je označovaný aj ako posledný pokus o zachovanie toho, čo zostalo z bývalej Juhoslávie, ktorú pred krvavým rozpadom zo začiatku 90. rokov tvorilo šesť republík.
Aj v Srbsku sa však objavujú špekulácie, že kabinet je poslednou juhoslovanskou vládou. Pokles záujmu Srbov o zachovanie spoločného štátu dokumentujú aj výsledky najnovšieho prieskumu agentúry CEPIM, v ktorom 30 percent z 1340 respondentov odpovedalo kladne na otázku, či chcú žiť v samostatnom Srbsku. V predchádzajúcom prieskume v máji rovnako odpovedalo 11 percent opýtaných. Vo vnútornom prieskume Demokratickej strany (DS) srbského premiéra Zorana Djindjiča sa za rozchod s Čiernou Horou vyslovilo 55 percent členov.
