Rijeka 24. marca (TASR) - Na 12 rokov väzenia dnes župný súd v chorvátskej Rijeke odsúdil bývalého armádneho generála Mirka Noraca. Súd uznal Noraca vinným z vojnových zločinov spáchaných v roku 1991, keď chorvátske jednotky meste Gospič zabili asi 50 srbských civilistov. Obhajoba sa proti rozsudku odvolá na najvyššom súde.
Vynesenie rozsudku ukončilo proces s doteraz najvyššie postaveným chorvátskym predstaviteľom súdeným za vojnové zločiny spáchané počas konfliktov, ktoré sprevádzali rozpad bývalej Juhoslávie. Sudkyňa Ika Saričová pri vynášaní rozsudku vyhlásila, že dôkazy preukázali obvinenia, podľa ktorých Norac a traja ďalší obžalovaní organizovali a vykonávali popravy civilistov bez prijateľných dôvodov.
Noracov proces bol považovaný za skúšku vierohodnosti chorvátskej justície, ktorá sa doteraz len zriedkavo zaoberala vojnovými zločinmi spáchanými Chorvátmi.
Norac (35) je doteraz najvyššie postavený dôstojník chorvátskej armády stíhaný a odsúdený za vojnové zločiny. Mnohými krajanmi je považovaný za hrdinu chorvátskej vojny za nezávislosť z rokov 1991-95.
Generála obvinili z vydania rozkazov na hromadné zatknutie a popravy minimálne 50 srbských civilistov v meste Gospič, ktoré bolo frontovou líniou medzi chorvátskymi jednotkami a jednotkami chorvátskych Srbov podporovaných Belehradom. K vraždám, za ktoré Noraca odsúdili, došlo v októbri 1991, na začiatku konfliktu. Súd uznal aj obvinenie, že Norac osobne zastrelil jednu ženu.
Hlavného podozrivého Tihomira Oreškoviča - ktorý v armáde ani polícii nezastával žiaden oficiálny post, v bezpečnostných silách mal však veľký vplyv - odsúdili na 15 rokov väzenia. Tretí obžalovaný, Stjepan Grandič dostal desaťročný trest a štvrtého, Ivicu Rožiča súd oslobodil od obvinení. Obžalovaným hrozil maximálny trest 20 rokov väzenia. Piateho obžalovaného pre nedostatok dôkazov zbavili obvinení začiatkom roku.
Sudkyňa Saričová vyjadrila presvedčenie, že do žaloby mali byť zaradení aj iní chorvátski predstavitelia, ktorí sa na rovnakom zločine podieľali, dodala však, že "to je vec prokuratúry, nie súdu".
Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY), ktorý Noraca vyšetroval ako možného podozrivého, umožnil jeho stíhanie v Chorvátsku po tom, čo sa vo februári 2001 vzdal polícii. Haagsky tribunál priebeh procesu pozorne sledoval.
Saričová v zdôvodnení rozsudku opísala teror, ktorý v Gospiči v roku 1991 panoval, a sprisahané mlčanie, vďaka ktorému zločiny zostali tak dlho skryté. Ako poľahčujúce okolnosti uviedla Noracov mladý vek a skutočnosť, že zločiny boli spáchané počas vojny proti oveľa silnejšiemu nepriateľovi, ktorého delostrelectvo Gospič ostreľovalo každý deň.
Norac, s vyholenou hlavou a oblečený v tmavom obleku, zamával svojim priaznivcom v súdnej sieni, vyzeral však rozrušený.
Pred budovou súdu demonštrovalo asi 500 osôb - nacionalistov a vojnových veteránov, ktorí skandovali hanlivé slogany proti reformnej vláde, ktorá sa moci ujala v januári 2000, po voľbách konaných krátko po smrti prezidenta Franja Tudjmana. Niektorí účastníci demonštrácie spievali piesne z čias nacistického ustašovského režimu, ktorý v Chorvátsku vládol počas druhej svetovej vojny.
Za vlády Tudjmanovho režimu Chorvátsko zločiny spáchané proti Srbom ignorovalo, čím sa krajina dostala do medzinárodnej izolácie a na pokraj sankcií.
Noracovo zatknutie pred dvoma rokmi vyvolalo masové protesty nacionalistov, ktorí žiadali, aby boli chorvátski vojaci chránení pred procesmi z vojnových zločinov. V prístavnom meste Split vtedy demonštrovalo asi 100.000 ľudí.
Proces s tzv. gospičskou skupinou sa začal v júni 2001, bol však často prerušovaný kvôli právnym sporom vyvolávaným obhajobou. V rámci pojednávania vystúpilo asi 150 svedkov. Všetci obžalovaní na úvod procesu vinu popreli a vyhlásili, že o popravách civilistov nepočuli a ani sa na nich nepodieľali.
