Podľa odborníkov je najlepším moderátorom televíznej publicistiky na Slovensku Beata Oravcová zo spravodajskej televízie TA3. Vyplýva to z hodnotenia desaťčlennej expertnej poroty, ktorú zostavil denník SME (menoslov na tejto strane dole). Porota posudzovala prehľad moderátora, jeho pohotovosť v kladení otázok a v reakciách, objektivitu a teda nestrannosť, vizuálny prejav a hlasový prejav. Odborníci prideľovali body deviatim publicistom všetkých slovenských televízií v stupňovaní od 1 (slabý) do 5 (vynikajúci). Z počtu bodov vyšiel spočítaním a delením podľa počtu hlasujúcich priemer, výsledné hodnotenie. Tesne za Oravcovou skončil Daniel Krajcer z televízie Markíza.
BEATA ORAVCOVÁ (26) začínala ako devätnásťročná v printovom médiu, v denníku Národná obroda. Po dvoch rokoch v Rádiu Twist dostala ponuku z STV na miesto politickej spravodajkyne a moderátorky diskusnej relácie O päť minút dvanásť. Odtiaľ krátko pred voľbami sama odišla – vtedajšie vedenie spravodajstva podľahlo tlakom niektorých politikov a ich strán. Z STV vtedy odišli aj Michal Dyttert, Ľuba Lesná a Monika Múrová.
Oravcová dnes pracuje v TA3 ako redaktorka spravodajstva a moderuje nedeľnú reláciu V politike. Relaxuje v kine a pri knihách, momentálne číta ‚Střet civilizací‘ od Huntinghtona. Keď poskytovala denníku SME rozhovor, nevedela, že sa hodnotením odborníkov stala najprofesionálnejšou moderátorkou televíznej publicistiky u nás.
O exkluzivite
Máte v TA3 podpísanú exkluzivitu?
„Nie.“
Keby vás o ňu požiadali, ako zareagujete?
„Záležalo by na jej obsahu.“
Že do decembra 2003 alebo do mája 2004 nebudete robiť pre inú televíziu, ani z domovskej televízie neodídete. Zamestnávateľ by vám za to ponúkol milión.
„Súčasné vedenie TA3 si podľa mňa takto redaktorov zaväzovať nepotrebuje a ja z TA3 odísť neplánujem.“
Môže byť novinár, čo má podpísanú exkluzivitu s televíziou, ktorú vlastnil predseda politickej strany, nestranný?
„Závisí to od konkrétnych podmienok.“
Ak ide o redaktora Markízy, podpisoval ju v čase, keď jej vtedajší majiteľ Rusko vstupoval do politiky a podmienkou je zotrvanie novinára v televízii do roku 2004.
„Nestrannosť závisí od konkrétneho novinára, podmienok a individuálnych vzťahov. Ak ide len o časové obmedzenie, môže byť aj objektívny. Netvrdím, že to platí pri každom.“
O nestrannosti novinára
Ako vnímate nestrannosť slovenských publicistov a spravodajcov?
„Moderátori publicistických relácií to majú zložitejšie, sú vnímaní kontroverznejšie ako moderátori spravodajstva, ktorí predstavujú skôr pekné tváre, čo čítajú správy. Moderátor publicistiky má v štúdiu jednu alebo druhú stranu, ktorá má svojich sympatizantov. Nechala by som to na posúdenie divákov.“
Ako ju však vnímate vy po siedmich rokoch roboty?
„Je to individuálne.“
Šokovalo vás, keď sa Peter Tóth stal šéfom kontrarozviedky SIS a keď začali prenikať správy, že tam môžu pracovať aj iní novinári?
„Prekvapilo, nešokovalo. Hovorilo sa to dlhšie.“
Budete teraz v komunikácii s inými novinármi obozretnejšia?
„Určite.“
Zmenili sa politici k politickým publicistom a komentátorom po tej kauze? Nezneužili to na argumentáciu pri im nepríjemnej téme, otázke?
„Zatiaľ som to osobne nepocítila, ale jeden opozičný politik ma upozornil, že to vrhá veľmi zlé svetlo do novinárskych radov a ja som nemohla urobiť iné, len pokrčiť plecami. Keď však bude niektorý z politikov odsúdený za trestný čin, ja predsa nebudem o každom z nich hovoriť, že je zločinec. Je na prirodzenej inteligencii každého uvedomiť si, že nemožno paušalizovať.“
Je najväčším problém súčasnej žurnalistiky vidieť veci priamočiaro, alebo ide o povrchnosť či malú znalosť problematiky?
„Nadviazala by som na povrchnosť a budem hovoriť o televíznej publicistike. Súhlasím s profesormi žurnalistiky, ktorí kritizujú nízky vek jej moderátorov. Sú to ľudia pod tridsať rokov, čo je môj prípad, alebo len málo nad tridsať. Otázka znie, či sa na Slovensku dá inak. Kde je tá stredná generácia a kde sú tí ľudia, ktorí by mali po vzore západných televízií také diskusie viesť?“
Je to tým, že krátko po novembri bola väčšina novinárov tej generácie vždy za niekoho a proti niekomu, a tak si zarúbala cestu k nestrannému komentovaniu diania trebárs aj v politickej publicistike?
„Nechcela som to povedať otvorene, čiastočne s tým musím súhlasiť. Na Slovensku sú novinári s backgraundom, ale zdá sa, že spomínaný moment je problémom pre väčšinu majiteľov alebo šéfov televízií.“
Politickí publicisti tridsiatnici, plus-mínus, sú z tej kategórie z obliga?
„Čiastočne áno. Otázka znie, ako sa s tým dokážu v súčasnosti vyrovnať.“
O STV a Ruskovi
Z STV ste odišli krátko pred voľbami 2002, po tom, čo ste odmietli diktát zo strany vedenia, kto má prísť do diskusie o konkrétnej téme a kto nie. Ako na vás pôsobili kolegovia, čo mlčali?
„Rešpektovala som to. Neočakávala som ani ten počet, čo sa pridal. Výraznou črtou spravodajstva v STV bol individualizmus. Pri našom odchode sa pridalo okolo tridsať redaktorov, ktorí podpísali petíciu proti politickým tlakom, ktorým vedenie spravodajstva nedokázalo čeliť. Nešlo však o diktát, kto mal ísť do diskusie a kto nie. Šlo o spôsob, akým vedenie dodatočne zaradilo do nedeľňajšej diskusie Pavla Ruska. Všetky okolnosti nasvedčovali tomu, že išlo o podľahnutie politickému tlaku.“
Šlo o osobu Pavla Ruska. Nemohol to vnímať tak, že redaktori sú zase proti niekomu, ako kedysi?
„Mohol, aj to tak vnímal. Ja však takú interpretáciu popieram. Bol to holý nezmysel a pochybujem, že by tých tridsať ľudí malo jednotný politický názor.“
Bolo spravodajstvo STV v čase, keď ste tam robili, vnútorne slobodné? Presadzovanie Ruskovej osoby vraj nebolo zo strany vtedajšieho vedenia jediné, vraj tam často chceli vidieť aj Fica.
„Vnútorná sloboda znamená aj to, že sa redaktori rozhodli, ako sa rozhodli – že podpísali, no napriek tomu zostali. Mali na to právo. Vo verejnoprávnej televízii bola pred voľbami silná diskusia na tému spôsobu presadzovania nových, zatiaľ neparlamentných politických subjektov. Boli rôzne názory redaktorov, rôzne vedenia, názor na to mala Rada STV.“
Ktorý názor sa uplatňoval?
„Vedenia, ovplyvneného postojom rady.“
Ide o skúsenosť s novinármi, ktorí slobodu nepotrebujú, lebo sa v nej vlastne nedokážu zorientovať?
„Nemyslím si to. Pre väčšinu z nich je skôr nepohodlná. Sťažuje im rozhodovanie medzi istým finančným ohodnotením, istou sledovanosťou média, istou popularitou a tou slobodou novinára. Je pohodlnejšie si ju radšej neuvedomovať a nemať ju. Ak hovoríme o publicistoch, každý musí mať vlastný názor. Dôležité je, aby nezaznel už v otázke, aby ho nepodsúval, ale aby pravdu ukázala diskusia. Aby sa názor ukázal byť názorom a fakty faktami.“
O Lipšicovi a ďalších politikoch
Vy ste v prezentovaní obrazu slovenskej politiky vnútorne slobodná, hoci už roky chodíte s podpredsedom KDH a ministrom Lipšicom?
„Áno. Zamestnávatelia STV aj TA3 ma s vedomím tejto skutočnosti prijímali do zamestnania. Keby mali pocit, že nebudem objektívna a nestranná, neprijali by ma. Mimochodom, v mnohých veciach máme s priateľom diametrálne odlišné názory a určite by tento vzťah nemohol ovplyvňovať moju prácu.“
Ak by ste prišli na chybu, prešľap KDH, ministerstva spravodlivosti, zverejnili by ste to? Alebo aspoň posunuli kolegovi?
„Dokázala by som ju zverejniť ja a bez problémov.“
Pozvali ste niekedy do diskusie aj Lipšica?
„Nie, ani raz. S vedením TA3 máme dohodu, že nerobím ani oblasti, ktoré funkčne zastrešuje, považujem to za nemysliteľné.“
Ako riešite súkromné akcie, ktoré trávi s politikmi KDH a teda aj s priateľmi?
„V prevažnej väčšine na ne nechodím.“
Tykáte si s nimi?
„Tykám si skôr s politikmi svojej generácie z celého spektra strán.“
Akí sú dnešní politici?
„Podľa mňa generácia takzvaných nových politikov, ktorá sa očakávala po týchto voľbách, neprišla.“
Kto z politikov by mohol o televíznom vystupovaní radiť kolegom?
„V istých momentoch rozhodne predseda vlády aj predseda Smeru.“
V čom sú zdatní a v čom menej?
„Predseda vlády je mimoriadne zdatný v tom, ako neodpovedať na otázku. Plasticky sme to mali možnosť vidieť najmä po posledných kauzách okolo odpočúvania, predseda Smeru má cit pre formulovanie viet, ktoré sa zapáčia publiku.“
Sú takí, ktorých do relácie nepozvete, lebo sa divák unudí a prepne?
„Sú takí, ale nedá sa nepozývať ich.“
Chodíte s niektorými na obedy, večere po televíznej diskusii, na drinky?
„Na obedy určite nie. Po diskusii sa spravidla pozhovárame v priestoroch TA3, kde im ponúkneme džús, kávu alebo minerálku.“
Kto o tom rozhodol: Členmi poroty SME boli odborníci, ktorí mediálnu scénu dlhodobo pozorne sledujú: Grigorij Mesežnikov, politológ, riaditeľ Inštitútu pre verejné otázky, Jana Žitňanská, exmoderátorka Markízy a STV, členka licenčnej rady, Michal Vašečka, sociológ, Ivan Godársky, MEMO ‘98, Andrej Školkay, Fakulta masmediálnej komunikácie, Trnava, Mirka Horobová, spravodajkyňa SME pre médiá, Vladimír Černý, člen Rady STV, herec a režisér, Andrea Vadkertiová, exmoderátorka Markízy, mediálna poradkyňa, Dušan Jarjabek, podpredseda Výboru NR SR pre médiá, HZDS, Tomáš Galbavý, člen Výboru NR SR pre médiá, SDKÚ.
Zverejnené poradie bodovania porotcov nekopíruje poradie ich menoslovu.
Ako hodnotila porota Daniela Krajcera
Prehľad v oblasti: 5 5 3 5 5 5 5 5 5 5 = 4,8
Pohotovosť: 5 5 3 5 5 5 5 5 5 5 = 4,8
Nestrannosť: 3 5 1 5 4 4 4 4 4 4 = 3,8
Vizuálny prejav: 5 5 2 5 3 5 4 4 4 5 = 4,2
Hlasový prejav: 5 5 2 5 4 5 5 5 4 5 = 4,5
Priemer, celkové hodnotenie: 4,4
Ako hodnotila porota Beatu Oravcovú
Prehľad v oblasti: 5 3 5 5 5 - 5 5 5 5 = 4,8
Pohotovosť: 5 3 4 5 4 - 4 5 5 5 = 4,4
Nestrannosť: 5 3 4 5 4 - 5 5 5 5 = 4,6
Vizuálny prejav: 5 3 4 5 3 - 5 5 5 5 = 4,4
Hlasový prejav: 5 3 4 5 4 - 4 5 5 5 = 4,4
Priemer, celkové hodnotenie: 4,5
