Dana Podracká nechcela SME povedať, ako sa volala po mužovi. Na zákon na ochranu osobných údajov sa odvolávali v rozhovore s nami aj Lenická z NR SR, aj Gandel z MZV. Na snímke je poslankyňa a spisovateľka na prijatí u prezidenta Schustera s kolegami. Ide vospolok o sympatizantov Mečiara a HZDS, napríklad sú tu Halvoník, Tužinský, Moravčík, Števček, Kerný.
Sľub poslanca Národnej rady podľa Ústavy SR hovorí: Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života. Poslankyňa za HZDS Dana Podracká porušila tento sľub priamo pri jeho skladaní. Naživo pred kolegami a prostredníctvom televíznej obrazovky pred celým národom prisahala na ústavu a stala sa poslankyňou Podrackou, hoci sa v tom čase volala inak. Meno Podracká používala len v umeleckom styku ako svoje rodné meno, na matrike a v občianskom preukaze mala v čase poslaneckého sľubu zapísané meno po manželovi.
Ako sa hazarduje so zákonom
Rodné meno poslankyne za HZDS je Dana Podracká. Keď sa táto spisovateľka (okrem iného aj spoluautorka knihy o dokonalosti Vladimíra Mečiara Slovenské tabu) vydala, priezvisko sa jej zmenilo. Do matriky si dala zapísať rovnaké, ako má manžel, používala ho aj v úradnom styku, mala ho zapísané v občianskom preukaze. Svoje rodné meno používala v umeleckom svete, kde ju tak všetci poznali. A keď sa rozviedla, všetko nechala po starom – v občianskom mala meno muža, medzi svojimi si hovorila Podracká. Prvý chybný krok v kariére budúceho zákonodarcu urobila, keď sa dala zapísať pod týmto vlastne umeleckým pseudonymom aj na kandidátku HZDS do volieb 2002. Dnes tvrdí: „Po rozvode som sa chcela oficiálne vrátiť k svojmu pôvodnému menu, ale prišli voľby. Keď sa to dialo, nemala som doklad v ruke o návrate k menu. Trvalo to šesť týždňov.“
Čo na to kolegovia a úrady
Ak hovorí poslankyňa pravdu o dĺžke vybavovania, žiadosť o zmenu mena podala na matriku až začiatkom novembra. Podľa dokladu, ktorý predložila na Ministerstve zahraničných vecí SR, kde žiadala o diplomatický pas, dostala kladné vyrozumenie v polovici decembra. Odvtedy sa teda opäť oficiálne volá Dana Podracká. Voľby však boli v septembri, poslanecký sľub sa skladal v októbri. Predseda mandátového a imunitného výboru Ľubomír Lintner SME potvrdil, že o tejto záležitosti v čase skladania sľubu kolegyne nevedel a že sa o celej kauze dozvedá až od nás. „Nikdy sme o tom vo výbore nehovorili,“ doplnil.
Boris Gandel, hovorca ministerstva zahraničných vecí, kde Podracká žiadala o diplomatický pas, nám povedal: „Podala si žiadosť na meno Podracká, ale všade v dokumentoch bolo uvedené iné meno. Bola tam aj fotokópia jej občianskeho preukazu na iné meno a v tejto súvislosti jej ministerstvo nemohlo vydať diplomatický pas na pseudonym.“ Až keď jej ministerstvo vydalo diplomatický pas na meno, ktoré mala v občianskom preukaze a Podracká si ho neprevzala, predložila im doklad o podaní žiadosti na používanie rodného a vlastne aj umeleckého mena.
Čo na to právnik
V úradnom styku, teda vo voľbách a pri skladaní sľubu, by mal občan Slovenskej republiky používať priezvisko, ktoré má zapísané v príslušnej matrike. Podľa Tomáša Kamenca z kancelárie DEDÁK & Partners „používanie mena, ktoré nie je zapísané v matrike, by sa mohlo v extrémnom prípade hodnotiť aj ako iný priestupok proti poriadku vo verejnej správe, ak by sa preukázalo, že porušením zákona o mene a priezvisku bol sťažený výkon štátnej správy“.
Dana Podracká teda tým, že kandidovala a skladala poslanecký sľub pod menom, ktoré od vydaja používala len ako pseudonym, s najväčšou pravdepodobnosťou porušila zákon o mene a priezvisku. Je pikantné, že k porušeniu poslaneckého sľubu prišlo práve pri jeho skladaní v Národnej rade. (rom)
